Hryzko a Chvostík bývali na tejto lúčine už odmala spolu s mamkou, ktorá sa o nich vzorne starala. Myšky boli vždy veľmi zvedavé a neustále sa svojej starostlivej mamky niečo vypytovali. Ich najväčším snom bolo spoznávať velikánsky svet, o ktorom počuli už mnoho zaujímavých príhod. Myšacia mamka však dobre vedela, aké nebezpečenstvá číhajú na jej malých synáčikov, a preto ich vždy odbila slovami, že sú ešte príliš mladí na takéto dobrodružstvá.
Jedného dňa ako tak sedeli pred domčekom a pozorne sledovali dianie okolo seba, Hryzko povedal:
- Vieš čo, Chvostík môj?
- Neviem. Čo?
- Svet je taký veľký a my o ňom vieme tak málo.
- Máš pravdu, braček. Je najvyšší čas, aby sme ho začali dôkladne skúmať. Sme už predsa veľké a odvážne myši.
- Áno, áno. Poďme za mamkou a zajtra vyrazíme do sveta. Chceš?
- Samozrejme, poďme teda!
Myšia mamka dlho lamentovala a odhovárala myšky od odchodu, no nezbedníci boli pevne odhodlaní vyraziť konečne na cestu svetom, o ktorej odpradávna snívali.
Nasledujúci deň bol pre nich dlho očakávaný, preto nemohli celú noc oka zažmúriť a skoro ráno sa zberali na odchod. Mamka im nabalila mnoho pochúťok a vyprevadila ich až po samý okraj rodnej lúčky, kde sa dlho lúčili.
- Dávajte si pozor, chlapci! - strachovala sa mať.
- Áno, mamička. - odvetili súčasne.
- A k starším buďte slušní.
- Neboj sa, mamka, určite sa nevidíme naposledy. - chlácholil Hryzko.
- A uvidíš, že na nás budeš pyšná, keď sa k tebe donesú chýry o statočných myšiach. - básnil natešený Chvostík.
Mamka myška im ešte zamávala a dívala sa za nimi, kým jej nezmizli z očí.
Hryzko a Chvostík putovali celučký deň a cestu si krátili príbehmi, ktoré im mať rozprávala na dobrú noc. Chceli by zažiť všetko, o čom počuli, ale vedeli, že najskôr si musia nájsť nový domov. Podvečer prišli k velikánskemu domisku, na vrchol ktorého ani nedovideli.
- Braček, poďme to preskúmať!
- Dobre, Chvostík, poďme. Ale opatrne, nevieme, čo nás tam čaká.
Presliedili úplne všetky škáročky a škáry a povedali si, že sa im tu páči.
- Urobíme si tu domček. - navrhol Hryzko.
- Pozri, koľko slamy, môžme si z nej zhotoviť postieeeľky... - zazíval unavený Chvostík.
- Áno, poď, táto škára je pre nás ako stvorená, tu budeme bývať.
Vybrali si dieru za obrovskou kopou dreva, aby boli chránení pred nebezpečenstvami. Schyľovalo sa k večeru, a tak si myšky do nového domčeka nanosili slamy, koľko potrebovali a uložili sa spať.
- Dobrú noc, brat môj. - povedal polozaspatý Chvostík.
- Dobrú noc aj tebe, braček. A zajtra, zajtra pôjdeme preskúmať aj okolie nášho domu, dobre? - dumal ešte Hryzko.
- Hmm... - súhlasil Chvostík a zaspal, akoby ho do vody hodili.
- Som veľmi zvedavý, koľko kamarátov si tu nájdeme a aké dobrodružstvá zažijeme. Budeme ich potom rozprávať mamke až... až... - nedopovedal Hryzko, lebo aj jeho premohol spánok.
Obom sa v tú noc sníval rovnaký sen o tom, ako ich navštívila mamička a ako jej vravia príhody, ktoré sa im prihodili. Spali hlboko a dlho. Napokon - bol to namáhavý deň, prvý mimo miest, ktoré poznali.
