O sile pravého priateľstva boli presvedčení ľudia aj v minulosti. Grécki filozofi ho dokonca považovali za vyššiu hodnotu ako spravodlivosť a v období stredoveku sa objavila myšlienka, podľa ktorej majú byť priatelia uprednostnení aj pred kráľom. Už aj Albert Einstein s Mariou Curieovou sa na dlhých spoločných prechádzkach často navzájom zdôverovali so svojimi problémami, nápadmi a poznatkami. Albert svoju priateľku od začiatku podporoval a uznával, až kým aj napriek odsudzovaniu vedeckou spoločnosťou nezískala Nobelovu cenu ako prvá žena v histórii.Človek si ako ľahkovážny tvor často neuvedomuje, čo všetko znamená mať priateľa alebo ním byť, pokiaľ ho zrada neprekvapí vo chvíli, keď je na to najmenej pripravený. A vtedy to spozoruje v takom krátkom okamihu, až je zaskočený sám sebou. Cíti, že prišiel o čosi veľmi vzácne, čosi, čo sa nedá vtesnať do slov. Je zložité vysvetliť, čo znamená blízky človek v živote ľudskej bytosti, a napriek tomu to vie každý.Priateľ... Človek, ktorý robí náš život krajším, bohatším a zmysluplnejším. Je ako pevný bod, ktorý nám dáva pocit, že aj keď sa zrúti celý svet, on zotrvá. Obnovuje naše sily vierou v naše schopnosti, a často im dôveruje viac ako my sami. Nedovolí našej duši ochabnúť alebo upadnúť. Keď zúfame, je tým, ktorý uteší a pomôže zabudnúť na slzy a zároveň tým, ktorému ako prvému vyrozprávame šťastné a úsmevné príhody. Je človekom, s ktorým sa dokážeme smiať, plakať a s ktorým si rozumieme aj bez slov. Násobí našu radosť a delí žiaľ.Znie to možno príliš krásne na to, aby to bola pravda a ostáva faktom, že mnohí ľudia v dnešnom svete nezdieľajú svoje pocity s druhým človekom natoľko intenzívne, aby sa mohli nazvať priateľmi. Nechápu, že pre vznik takého pevného zväzku dvoch bytostí nevystačia len milé úsmevy a dobré slová, ale že ho treba trpezlivo a starostlivo pestovať. Takmer ako kvet. Moderná doba však túži po zrýchlení všetkého diania a ľudia si neuvedomia, akú dlhú cestu je potrebné pre priateľstvo absolvovať. Mnohým robí značné ťažkosti aj vyjadriť sympatie alebo majú dokoca pocit, že by mohli prekážať. Nič však nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá a časom sa aj tí najutiahnutejší stávajú príjemnými spoločníkmi a nenahraditeľnými oporami. Hovorí sa, že tak, ako čas môže priateľstvo stmeliť, tak isto môže spôsobiť jeho rozpad, keď cítime, že vzájomné sympatie slabnú. V takej chvíli je potrebné znova zapracovať, aby sme nestratili niekoho, na kom nám záleží viac, ako sme si ochotní pripustiť.Nejestvuje univerzálny návod na to, ako si niekoho zaviazať a čím zariadiť, aby puto vydržalo naveky, pretože tak, ako je každý človek iný a originálny, rovnako má každý iné požiadavky. Podľa mňa je základom priateľstva úprimnosť. Nemôžem byť predsa blízka niekomu, komu nepoviem, čo mi vadí, neskritizujem, keď sa zachová nevhodne a nepochválim pri úspechu. To isté však očakávam od druhých, hoci nie vždy je to príjemné, ale viem, že je to pre mňa v konečnom dôsledku lepšie. Pre mňa je však rovnako potrebná aj dávka spontánnosti a tolerancie. Nikto nie je dokonalý, no mať rád neznamená iba obdivovať, ale prijať aj s chybami a hlavne dôverovať. Veriť možno iba človeku, ktorý si to zaslúži a častokrát neuvážený čin sklame a naštrbí vzťah dvoch ľudí, ktorí si k sebe niekedy už nikdy viac nenájdu cestu. Možno z hrdosti. No myslím si, že ak je niekto skutočným priateľom, vždy by mal mať v sebe toľko odvahy, aby priznal svoju chybu a zachránil priateľstvo, pretože nechce, aby skončilo, ale naopak, aby trvalo večne.Vietnamské príslovie hovorí, že:" Ryba sa kazí bez soli a človek bez priateľských rád." Priateľ je ten, čo prichádza prvý a odchádza posledný, keď potrebujeme pomoc, prvý volá na poplach, keď schádzame zo správnej cesty a prvý sa teší z našich úspechov. A najmä - po celý čas je naším vždy bdiacim svedomím i potrebnou nádejou... Je to jednoducho nenahraditeľná súčasť ľudského šťastia.
