Na oblohe sa začínajú zbiehať búrlivé mraky. Sú ťažké a tmavé pripomínajúce rozzúreného psa. Na okolitý svet padá temnota ako pri konci sveta a všetko živé si hľadá úkryt.
Búrka postupne prichádza, cítim narastajúce napätie prírody a vo mne sa prebúdza pocit radosti. Odrazu sa veľké čierne ovečky roztrhnú a zem zmáčajú prvé mokré slzy neba. Poslední oneskorenci sa ešte pomedzi ne snažia tancovať komický kvapkový tanec v snahe byť premočený čo najmenej.
Príroda pokorne prijíma dar vody a potichu prečkáva besnenie. Stromy sa úctivo poddávajú búrlivému vetru, no dávajú najavo rovnováhu a naďalej stoja pevne na svojom mieste. Steblá trávy sa spolu s kvetmi poddane klaňajú búrke ako otroci. Už teraz sa v duchu tešia na prvé slnečné lúče, ktorým sa budú môcť popýšiť posilnenými hlávkami. Chodníky len chladne strpia kvapôčky, ktoré sa na nich rozplesnú na tisíce malých rôzne sfarbených korálikov. Ľudia mávajú zvyčajne strach. Hoci si celý život myslia, že sú pupkom sveta, tento neskrotiteľný prírodný úkaz im berie dych. Mňa nesmierne fascinuje. Je to unikátny prejav očisty.
Temnotu pretína hromovo dunivý zvuk, no v mojich ušiach sa mení na hudbu, ktorú dokáže stvoriť len príroda sama v celej nekonečnej jedinečnosti. Spolu s hrmotom oblizujú oblohu žiarivo horiace plamene svetla a s ničivou silou v nich ukrytou vyvolávajú pocity úzkosti a bezbrannosti.
Pre niekoho je zážitkom sledovanie kvapiek bubnujúcich na okenné tabule z bezpečia domova. Pre mňa je neopísateľným pocitom stáť v centre tohto besniaceho živlu a nechať si tvár obmývať slzičkami dažďa. Zmývajú zo mňa starosti a smútok. Búrka mi dáva kus pozitívnej energie, ktorej má v sebe veľmi veľa aj pre vás.
