Skutočná reč
vo svojej podstate je reč prostredkom na výmenu informácií. Iné spôsoby dorozumievania, napríklad značkovanie teritňoria pomocou pachov vylučovaných špeciálnymi žľazami alebo držanie tela ako znamenia nadradenosti či podriadenosti, sú záležitosťou inštiktu. Na druhej strane schopnosť vyjadrovať sa rečou sa nedá získať inak ako učením. Jej používanie musí byť vedomé a nie založené len na základe inštiktu. Skutočná reč musí vyjadrovať veľké množstvo informácií a rozlišiť ich podľa momentálnych okolností.
Hovoriace zvieratá
Zvieratá vyludzujú nesmierne širokú škálu najrôznejších zvukov - od ľubozvučného melodického vtáčieho spevu až po hrôzostrašné vlčie vytie, delfínie pískanie alebo spokojné mačacie pradenie. Všetky tieto zvuky nás navádzajú myslieť si, že ide o akýsi druh reči, ktorou sa príslušníci rovnakého druhu medzi sebou dorozumievajú . V skutočnosti je celá vec omnoho zložitejšia. "Prekklad" jednotlivých zvukov vydávaných zvieratami je veľmi zložitý a usporiadať tieto zvuky do nejakého systému, ktorý by mohol byť označený za skutočnú reč, sa ukázalo ako prakticky nemožné.
Hlasové prejavy mačiaka zeleného
Africký mačiak zelený patrí k "najutáranejším" zvieratám medzi opicami. Tieto opice ovládajú tri až štyri rôzne "slová", ktoré používajú , aby ostatných členov tlupy upozornili na bližiacého sa nepriateľa.Keď hliadkujúci mačiak zbadá orla, vydá určitý signál. Všetky opice, ktoré dovtedy boli na stromoch, naraz zoskočia, a tie, ktoré sa pohybovali na zemi, sa ponáhľajú ukryť sa. Iný, úplne odlišný varovný výkrik, ktorý znamená "pozor leopard",má zase opačný efekt : všetky mačiaky sa okamžite vyšplhajú na stromy. Ďalšie odlišné "slovo" znamená, že v blízkosti bol zjastrený pytón. Na tnto signál zostanú opice na mieste a pozorne sa obracajú, aby tohto pomaly sa pohybujúceho nepriateľa objavili. Na základe tejto skutočnosti predpokladáme, že sa jedná o zvuky naučené a nie vydávané inštinktivne - hlavnou príčinou tohto predpokladu je, že jednotlivé tlupy požívajú rôzne "slová".
Slovná zásoba
Hoci máme tendenciu rôznymhlasovým prejavom zvierat často prisudzovať značne zložité významy, dnes už je nepochybne dokazané, že väčšina dorozumievania medzi zvieratami je úplne jednoduchá. Takmer vždy ide o dva hlavné významy komunikácie - buď o prilákanie pertnera alebo o obranu teritňoria, prípadne potravy pred nepriateľmi.
Obsah aj forma takýchto odkazov sú zvieratám dané dedične, a tým sa odlišujú od skutočnej reči. Aj keď každý pes šteká trochu inak, takmer vždy šteká preto, aby na seba upútal pozornosť alebo varoval súpera či votrelca.
Niektoré zviertá používajú celý rad rôzných zvukov, z ktorých každý má svoj význam. Niektoré vtáky napríklad prenikavým hvízdaním varujú celé svoje okolie pred blížiacím sa dravým vtákom a pri zjastrení iného, menej nebezpečného nepriateľa používajú úplne iné namenie.
Podobný príklad nájdeme aj v ríši cicavcov. V púšťach južnej Afriky žijú hmyzožavé šelmičky surikáty. V prípade nebezpečenstva sa ozývajú dvoma varovnými signálmi. Jeden z nich znamená, že sa nepriateľ blíži po zemi, zataľ čo druhý signalizuje nepriateľa, ktorý hrozí zo vzduchu.
Hovoriace šimpanzy
Šimpanz je najinteligentnejším ľudoopom a zvieraťom vôbec / snáď len s výnimkou defína /. Je naším najblížším príbuzným, ktorý ovláda a používa celú škálu výrazov tváre, krikov a postojov. Aj napriek týmto skutočnostiam žiadny z voľne žijúcich šimpanzov epoužíva jazyk tak, ako si predstavujeme. Vedci uskutočnili celý rad pokusov. aby našli odpoveď na otázku, či je šimpanz schopný používať symbolickú alebo znakovú reč. Cieľom týchto pokusov bolo naučiť šimpanzy znakovú reč, akúpoužívajú ľudia, a sledovať, či budú zvieratá využívať k vzájomnej komunikácii.
Keď zalistujeme v histňorii pokusov skúmajúcich reč zvierat, natrafíme na meno Washoe. Táto samica bola jedným z najznámejších "hovoriacich"šimpanzom. V 60 rokoch vychovaná ľudmi, ktorí ju zároveň naučili dorozumievať sa pomocou znakovej reči. Washoe sa nakoniec naučila 160 rôzných znakov a okázala ich kombináciou vyjadrovať svoje myšlienky plné predstavivosti a originality. Jedného dňa , keď bola prekvapená, že našla svoju bábiku v hrnčeku, "predniesla" prostredníctvom znakov svoju najslávnejšiu vetu "dieťa v mojom piti".
Iní vedci sa pri podobných výskumoch pokúšali naučiť dvoch šimpanzov Shermana a Austína ovládaťumelú reč. ktorá bola vyvinutá na komunikáciu s postihnutými deťmi. Jej princíp spočíva v tom, že slová sú nahradené symbolom. Keď sa šimpanzy zoznámili s ovládaním počítačovej klávesnice na vyjadrovanie týcht symbolov, naučili sa postupne takýmto spôsobom nielen žiadať o potravu, ale aj prosiť o nástroje, ktoré potrebovali na otváranie nádob s nápojmi. Bol to jasný dôkaz ich predstavivosti, pamäti a schopnosti myslieť dopredu.
