Začiatky domestikácie
Zdomácňovanie zvierat začalo už v 9. storočí pred n. l. Pôvodne kočovní nomádi zakladali trvále sídla azároveň krotili zvieratá, ktoré dovtedy len lovili. Pokúšali sa chovať predovšetkým cicavce a divé vtáky. Tieto zvieratá im poskytovali mäso, mlieko, vajcia, vlnu či kožu. Veľké zvieratá začali používať aj na ťahanie a nosenie ťažkých bremien. Predkovia psa zrejme najskôr dobrovoľne sprevádzali tlupy pravekých ľudí, potom začali pomáhať lovcom pri love,stopovaní a usmrcovaní väčších druhov zvierat. Predkom psa je vĺk, a tak sa u niektorých psích plemien prejavujú ešte dnes mnohé znaky vĺka, vo výzore alebo správaní. U iných plemen, ktorým šľachtenie vytlačilo určité vybrané vlastnosti, však už podobnosť s divou formou nájdeme oveľa ťažšie.Ťažko si vieme predstaviť, že napríklad ovčiarsky pes a malý pekinéz sú blízky príbuzní, ktorých ľudia vyšľachtili na rôzne účely.
Mačku ľudia zdomácnili s najväčšou pravdepodobnosťou kvôli jej krásnemu vzhľadu, ale zároveň plnila funkciu lovca nepríjemnych hlodavcov, myší a potkanov. Jej predkom nebola pravdepodobne európska mačka divá, ale mačka divá severoafrická. Najskôr krotili malé mačatá, neskôr sa už mačka ochotne prispôsobila človeku a zostala s nimi. V hrobkách starých Egypťanov sa našlimumifikované mŕtvoly mačiek - nechýbali ani v kráľovských hroboch objavených v pyramídach.
Krlika domestikovali v priebehu stredoveku francúzski mnísi. Zabezpečoval im totiž bohatý prínos výborného mäsa aj kožičiek.
Kôň
Všetky rozmanité plemená koní, ktoré dnes poznáme, pochádzajú z divého koňa, ktorý kedysi vo veľkých stádach obývalširoké pláne strednej Ázie. Prví ľudia, ktorí sa s ním stretli, ho lovili predovšetkým kvôli mäsu. Až neskôr ľudia zistili, že im toto silné a rýchle zviera môže poslúžiť vhodnejším spôsobom . Jediným pôvodným a ešte dnes divo žijúcim koňom je kôň Przewalský. Cieleným chovom, pri ktorom sa využívali vždy určité vlastnosti,vzniklo dodnes veľa rozličných plemien koní, líšiacich sa stavbou tela aj povahovými vlastnosťami. Všetci poznáme ťažné kone do voza či k pluhu a ich pokojnú povahu. Takisto poznáme štíhle a rýchle závodné kone - anglické plnokrvníky, ktoré majú prudky temperament.
Je možné domestikovať každé zviera ?
Mnohé druhy zvierat nie sú vhodné na domestikáciu, pretože to neumožňujú ich spôsoby správania. Niektoré druhy divých zvierat sa chovajú v zajatí ako domáce zvieratá, napríklad na indických kráľovských dvoroch chovajú gepardy a používajú ic pri love. Sú však len skrotené, nie je to zdomácnenie v pravom slova zmysle a takéto zvieratá sa ľahko vracajú k pôvodnému spôsobu života v prírode. Iné domáce zvieratá, ako sú škrečky, morčatá či pieskomily, sa musia chovať v klietkách, pretože inak veľmi rýchlo zdivejú.
Dôsledky domestikácie
Domestikácia divých zvierat sa zaslúžila o mnohotvárnosť plemien domácich zvierat. Je to tak napríklad u psa, ktorý je potomkom vĺka - a dnes existuje vyše dvesto rôzných plemien. Táto mnohotvárnosť je výsledkom rozličných nárokov kladených na zvieratá. Psy napríklad slúžia ako pomocníci poľovníkov, strážcovia pasúcich sa stád dobytka, obránari alebo ťažné zvieratá. Domestikácia poskytla ľuďom mnoho nových možností. S pomocou zdomácneného psa a koňa ľahšie ovládali stáda dobytka, mohli sa vyberať na dlhšie výpravy a zakladať stále sídla, z ktorých sa neskôr stali dediny či mestá. V priebehu času domestikácia vytvárala plemená hospodárských zvierat chovaných kvôli mäsu, mlieku alebo vlne. Tak vznikli mnohé plemená svine domácej, dobytka či oviec, ktoré sa dnes už nezaobídu bez ľudskej starostlivosti.
Je domestikácia nevrátna ?
Schopnosť domestikovaného zvieraťa prežiť, keď sa znovu ocitne vo voľnej prírode, závisí predovšetkým od stupňa jeho zdomácnenia a od toho, koľko z pôvodných prírodzených vlastností, potrebných na prežitie, sa u eho počas procesu šľachtenia zachovalo. Napríklad plemeno odolnej horskej ovce, ktorá si dodnes zachovala svoj prapôvodné správanie, je schopné obísť sa vo voľnej prírode aj bez ľudskej opatery. Ale veľká biela sviňa domáca, ktorá bola vyšľachtená na vysokú produkciu mäsa, bez ľudskej starostlivosti nemá v prírode šancu na prežitie a je celkom odkazaná na člveka. Austrálsky pes dingo je dobrým príkladom pôvodne zdomácneného zvieraťa, ktoré sa opäť vrátilo do prírody a rýchlo zasa získalo pôvodné vlastnosti. V naších mestách žijú húfy zdivených mačiek, ktoré sa o seba dokžu samy postarať práve tak dobre, ako mačky divé. U niektorých plemien psov, napríklad u boxera, by však návrat k divému spôsobu života bol problematický. Boxer sa pôvodne choval kvôli svojmu neobvýklému zjavu. Jeho stlaený ňucháč mu ale sťažuje dýchanie, a tak by v prírode neobstal.
Niektoré neobyčajné domáce zvieratá
ALPAKA : slúži ako ťažné a nákladné zviera, poskytuje vlnu.
VČELY : až do objavenia cukru pred dvesto rokmi bol med jediným známym sladidlom.Ľudia využívajú aj vosk z plastov, včelí jedje surovinou v lekárstve. Ľudia používali včely aj na vojenské účely, keď hádzali úle priamo do radov nepriateľov.
ŤAVA : v Afrike a Ázii slúži ako nákladné zviera. Priviezli ju aj do Austrálie, kde časom zdivela.
SLON : slon indický je v Indii používaný napríklad v lese, kde prenáša kmene stromov alebo vykonáva iné ťaké práce. V zajatí sa ťažko rozmnožuje, a tak väčšina slonov pochádza z odchytu vo voľnej prírode.
ZLATÉ RYBKY : jeden z nemnohých domestikovaných druhov rýb, ktorý chovali mnísi ako zdroj potravy.
LAMA : pomáha s nosením bremien v juhoamerických Andách.
SOB : využíva sa v záprahu, na nosenie bremien, aj ako zdroj mäsa, mlieka a koží.
JAK : nosí bremená a zároveň je aj zdrojom mäsa pre obyvateľov Tibetu.
