Ako z kaluže von
Toto je príbeh jednej ženy, muža a ich syna. Keď som ich spoznala chlapec mal asi štyri roky. Bol to veľmi živý chlapec a hneď sa skamarátil s mojimi dcérami. Chodievali spolu na ihrisko. Ja som nepoznala jeho rodičov, lebo sme sa tam práve nasťahovali. No v prvú noc som mala možnosť ich spoznať. Lepšie povedané jeho mamu. Bolo už po polnoci keď som sa zobudila na strašný krik a dupotanie. Otvorila som dvere a videla som toho chlapca, ako ho mama ťahá po schodoch a vyvreskuje na svojho muža, že ho zabije, že zavolá na neho políciu a nech vypadne z jej bytu. Stále však chlapca ťahala za ruku a ledva za ňou stíhal po schodoch. Bola opitá na mol. Bolo mi toho chlapca veľmi ľúto. Na druhý deň sa s ním stretli moje dcéry a ako detí vyzvedali, čo sa stalo. Porozprával im niečo malo zo svojich zážitkov. Keď sme tak večer doma sedeli a rozprávali sa povedali mi, že im je toho chalana veľmi ľúto. Spýtala som sa prečo? Poviem vám mala som na tele zimomriavky, keď spustili. Vraj nejednu noc prespal s mamou na schodoch, pretože ich otec bol opitý a mamu naháňal s nožom v ruke. Vraj k ním chodia veľa tety a ujovia a všetci pijú. Moje dcéry to nevedeli pochopiť, že sa niečo také môže stať, lebo u nás sa alkohol nepil. Čím dlhšie som tam bývala tým viac som spoznávala jeho rodičov. Obaja boli alkoholici. Hádky, alkohol a pochybné návštevy boli nevyhnutnosťou. Policajti, ktorých volali nahnevaní susedia tam už boli ako doma. Často sme chlapca brávali k nám keď vonku pršalo, aby nemusel byť na daždi a spoločne s dievčatami večeral. Neskoro v noci si poň prišla opitá matka alebo otec. Aj to sa len náhodou prišli spýtať, či nie je u nás lebo vedeli, že sa kamaráti s mojimi dcérami. Hádka však do rána pokračovala. Chudák chlapec. Často som jeho mame dávala peniaze, keď prišla, že mu nemá čo navariť, ale miesto toho kupovala alkohol. Veľmi ma to nahnevala a tak, keď prišla som jej už peniaze nedala, ale dala navarené jedlo pre chlapca. Nie veľmi ju to potešilo, ale nemala na výber. Takto to šlo roky a roky. Chlapec už nastúpil aj do školy, kde chodieval nevyspatý a neraz zaspal na lavici. V tretej triede prepadol a ročník opakoval. Alkohol sa u nich stupňoval a stupňovali sa aj hádky. Chlapec naďalej chodil do školy nevyspatý a unavený. Nosil len to čo dostal od druhých ľudí. Jedného dňa keď prišiel zo školy už otca nenašiel doma. Vzali ho do nemocnice, pretože v práci mu bolo zlé. Prešiel vyšetreniami a zistili, že ma zhubné nádory na žalúdku. Ostal teda v nemocnici a pokračoval v liečení. Bolo však neskoro. Pri poslednej návšteve sa vraj so všetkými rozlúčil, akoby cítil, že ich viac už neuvidí. Chlapec bol z toho nešťastný. Otca mal oveľa radšej ako mamu. Staral sa o neho viac a menej pil. Príčinou všetkých hádok bola ona, keď bola opitá. To si všimli všetci naokolo. V noci jeho otec zomrel. Vtedy sa chlapec veľmi zmenil. Bol oveľa neposlušnejší a aj v škole si každý na neho sťažoval. Všetci sme mysleli, že keď zomrel jeho otec, jeho mama prestane piť, ale mýlili sme sa. Vydržalo jej to niekoľko týždňov. Nemala veľa peňazí a tak jej pomáhala rodina zo strany otca chlapca, ale nevážila si to a začala piť znova. Chlapec sa do nocí túlal. Rodina vedela, že to nemá význam a tak jej prestali pomáhať. Ona naďalej pije a nestará sa o chlapca a vzala k sebe bývať ešte aj kamarátov a tak znepríjemnila chlapcovi život, pretože sa musí deliť o svoju izbu s ich deťmi. Alkohol, hádky, vystrájanie a bitky je všetko, čo chlapec pozná a to ich ešte majú aj z bytu vyhodiť kôli neplneniu si záväzku voči bytu.
No poviem vám nie je to život, aký si dieťa zaslúži. Snáď príde čas a jeho situácia sa zlepší a konečne bude žiť ako riadny človek i keď detstvo sa mu nikdy nevráti a spomienky naň budú boľavé. Niektorí rodičia si svoje detí nezaslúžia!
