Blbec na kolesách

Tak krásne ráno mi nik nemôže pokaziť, povedala som si vo chvíli, keď mi skončila nočná smena. Dívala som sa z okna šatne na ulicu, a i keď som bola unavená ma slnečné lúče ukľudňovali. Prezliekla som sa, rozlúčila s kolegyňami a sadla som si do parku, kde som čakala na dcéru, s ktorou som sa mala stretnúť. Nečakala som dlho. Ešte sme si spolu posedeli pri fontáne a vybrali sme sa hlavnou ulicou na zástavku autobusu. Tu sa všetko začalo. V pešej zóne som nezohnala lístok na autobus, tak som ho chcela kúpiť v stánku na rohu blízko autobusovej zástavky. Tam však bola uzávierka a lístok mi nepredala. Neostávalo nič iné len kúpiť lístok u šoféra v autobuse. Problém bol však v tom, že som nemala kde rozmeniť stokorunáčku a tak som sa spoliehala na vodiča, že mi bude mať vydať.Autobus nám pred naším príchodom odišiel a museli sme si 20 minút odstáť a počkať na ďalší spoj. Už som začínala cítiť aj únavu z nočnej smeny   a očami som posúvala hodinky. Konečne som sa dočkala a autobus prišiel. Už som sa videla v posteli. Na túto predstavu som si musela ešte nejaký čas počkať. Autobus zastavil, otvoril dvere nastúpila som a myslela už len na to, že si ľahnem a konečne sa poriadne vyspím. Medzitým, ako som si hľadala miesto šla dcéra k šoférovi kúpiť lístok, len stalo sa to, čo sme sa obávali. Nemal nám vydať zo stovky. Čo teraz? Nik nemal rozmeniť peniaze a ani predať lístok zo spolucestujúcich. Šlo len o jeden lístok, jeden mizerný lístok. Dcéra mala čipovú kartu. Už som začínala byť nervózna a strašne unavená. Šofér sa zo zástavky ani nepohol, čakal či si ten lístok od niekoho kúpim.Ak videl, že som nemala úspech a moje behanie po autobuse bolo zbytočné požiadal nás aby sme z autobusu vystúpili. Toto ma tak nahnevala, že som odmietla vystúpiť a povedala som, že si lístok kúpim od revízorky, keď príde. Vzal do ruky vysielačku a volal hliadku, pretože som odmietla vystúpiť na jeho požiadanie. Ľudia v autobuse pozerali a krútili hlavou na nesúhlas s jeho konaním. Všetci videli, že som snahu kúpiť lístok mala a necestovala som na čierno. Nebyť dcéry, ktorá tam so mnou bola, nevystúpila by som z autobusu a počkala by som na hliadku. Šofér, ktorý videl, že som nechcela cestovať na čierno sa podľa môjho názoru zachoval svinsky a neľudsky. Samozrejme, kým som vystúpila povedala som mu, čo si o ňom myslím. Nahnevaná a zúrivá som sa teda vybrala na zástavku električky. Cestou som objavila jeden stánok, v ktorom sa snažila dcéra kúpiť lístok. Predavačka jej povedala, že lístky nedrží, tak ju poprosila nech jej aspoň rozmení peniaze. Bez akéhokoľvek dôvodu začala na ňu kričať, že ona nie je zmenáreň a keď nič nekupuje nech sa od stánku vzdiali. To ma tak napálilo, že som to len tak nemohla nechať a povedala som jej, že v stánku predáva malinovky, keksy, čokolády a dávkovaný alkohol. Všetko, čo sa v novinovom stánku predávať nemá. Ak by ste pýtali známku na pohľadnicu, pošle vás na poštu, ak chcete lístok pošle vás na dopravný podnik a ešte si aj otvorí ústa na zákazníka. Bola som už taká unavená, že som nemala ani chuť sa s nejakou nepríjemnou babou naťahovať a hádať. Tak som asi 15 minút čakala na zástavke električky na dcéru, ktorá šla rozmeniť peniaze. Medzitým nám jedna električka odišla a my sme si opäť odstáli 20 minút kým prišla druhá. Zúrila som! Konečne som sa dostala domov. Bola som tak nervózna, že som nemohla ani zaspať. Vypila som kávu a poriadne si zanadávala na niektorých ľudí. Ak by som k tomu šoférovi nešla lístok kúpiť, ani by nemal šajnu, že niekto ako ja cestuje na čierno. Zavrel by dvere a pokračoval vo svojej práci. Možno si myslel, že takto sa stane hrdinom a dostane vyššie prémie. Blbosť!Čakal na to, že mu za jeden lístok zaplatím 50 korún, tak ako som to už raz urobila, ale v inom autobuse. Tiež som nemala, kde rozmeniť peniaze ani kúpiť lístok a tak som si v autobuse kúpila lístok za 50 korún. Iné východisko som nevidela. Ak takto spraví pár ľudí denne je to celkom slušný zárobok pre šoférov autobusu okrem ich hodinovej mzdy. Strach z pokút za cestovanie na čierno ľudí núti zaplatiť za lístok aj takéto sumy, ak idú z prace a nemajú možnosť si lístok kúpiť, alebo rozmeniť peniaze do automatu. No poučila som sa. Ak by sa mi náhodou stalo, že pôjdem z nejakej smeny a nebudem mať drobné alebo lístok už sa u vodiča ani nezastavím. Veď oni sa aj tak držia hesla, čo nevedia nemôžu využiť vo svoj prospech.