Dieťa šťasteny
Krásne slnečné dopoludnie. Bolo horúco a tak sa medzi blokmi pohybovalo viac detí, ako obyčajne. Niektoré sa naháňali, ďalšie sa hrali s loptou, alebo sa preháňali na bicykloch.
Kde tu sa objavili starenky so svojimi štvornohými priateľmi.
Na pieskových ihriskách sedeli mamičky s malými deťmi, ktoré si v piesku vo formičkách piekli koláčiky. Niekoľko metrov ďalej sa hojdali väčšie detí na hojdačkách a preliezali preliezky.
Lavičky boli obsadené mamičkami, ktoré mali pri sebe detské kočiare, v ktorých spinkali malé bábätká.
Doobedné hodiny, ako vystrihnuté z časopisu.
Šťastné detí, usmievajúce maminy, klebetiace starenky, všetko toto harmonické dopoludnie prerušil piskot bŕzd a nasledovný náraz. Práve som tadiaľto prechádzala s dcérou a len pár metrov predo mnou po druhej strane chodníka kráčala mladá žena s kočiarom a manželom. Naše chodníky delila cesta . jediné čo som v tých sekundách postrehla bola modrá škodovka, ktorá sa rútila na chodník oproti mne, kde prechádzala mladá rodina, ktorá nemala potuchy, čo sa za jej chrbtom deje. Počuli len pískanie, otočili sa, ale už nestačili všetci uskočiť stranou. Manžel chytil kočiar a spolu s mamičkou sa snažili ho odtiahnuť do bezpečia, ale nestihli a tak auto narazilo do kočiara a pritislo ho na železný plot.
Bol to strašný pohľad. Ešte teraz keď si na to spomeniem mám zimomriavky na celom tele. Vzala som mobil a hneď zavolala rýchlu pomoc a policajtov. Otec sa snažil vybrať dieťa z kočiara, ale auto mu v tom bránilo. Šofér, ktorý spôsobil toto nešťastie bol v šoku a ani sa nepohol, tak ho nešťastný a nahnevaný otec z auta vyhodil a cúvol dozadu. Matka vybrala plačúce dieťa z kočiara a túlila k sebe a veľmi plakala. Taktiež bola v šoku. Po náraze a kriku sa na miesto nešťastia začali zbiehať zvedavé detí a dospelí. Všetci krútili hlavami a v očiach mali smútok. Vypytovali sa každý každého čo sa stalo a boli zhrození.
Na moje prekvapenie sanitka a policajti boli na mieste veľmi rýchlo. Mladú mamičku s bábätko posadili do sanitky a odviezli na vyšetrenie. Otec ostal na mieste a plačúci kľačal pri zdeformovanom kočiari.
Diváci stojaci na boku chodníka ho veľmi ľutovali a súcitili s ním. Rozprávali sa a nadávali na šoféra, ktorému policajti práve dávali dýchať do prístroja, či nepil alkohol. Stále bol v šoku. Nepil!
Policajti merali brzdnú dráhu a hľadali príčinu nehody. Medzitým šoféra posadili do auta, aby aspoň trocha upokojili ľudí na chodníku, ktorí sústavne niečo vykrikovali.
Príčina tohto nešťastia bol defekt. Policajné auto so šoférom odišlo a na mieste ostali niekoľkí policajti, otec stále pri kočiari a tvár si skrýval do dlaní. Všetci čakali, ako sa to skončí.
Po viac ako hodine prišla sanitka. Doviedla na miesto matku s dieťaťom. Všetci prítomný mali na tvárach úsmev. Otec ich objal a bol z týchto ľudí najšťastnejší. Dieťa aj manželku mal v poriadku a na ničom mu asi ani viac nezáležalo.
Tento krát všetci plakali od šťastia.
Diváci sa postupne rozchádzali a myslím, že mali srdiečka v poriadku, že sa bábätku nič nestalo.
Samozrejme aj ja som bola veľmi rada a tiež som rozmýšľala nad tým, že sa to kľudne mohlo stáť aj mne s mojou dcérkou. Len niekoľko metrov nás delilo toto nešťastie. Bola to náhoda, že sme šli po opačnej strane, alebo anjel šťasteny?
Každopádne som bola šťastná, že som nemusela prežívať tak strašnú bolesť z očakávania lekárskych výsledkov či je moje dieťa v poriadku, ale zároveň som bola šťastné, že aj mladá rodina nemusela smútiť.
Aj nad nimi lietal anjel šťasteny!
