V septembri minulého roka si moja kolegyňa zlomila členok, a pretože ju nemal kto zastúpiť bola som nútená chodiť do práce každý deň bez jediného voľna. Tak sa to ťahalo dva mesiace a ja som pociťovala stále vädčšie bolesti, ktoré som pripísovala svojej dosť namáhavej práci. Ibalgin sa stal mojím neodlučiteľným priateľom. "Bez neho ani na krok!"
Bolesti však neustúpovali, skôr naopak. Po styroch mesiacoch trápenia som sa rozhodla navštíviť svoju obvodnú lekárku, či som chcela alebo nie. Nečakala som však taký šok, aký som v ten deň zažila. Ako každý rok, tak aj v tomto roku som bola na preventívnej prehliadke, ktorá sa na gynekológickom oddelení robila raz do roka. Netušila som, že už niekoľko týždňov tam mám výsledok z cytológie, ktorý udával nie veľmi priaznivé výsledky. V tu chviľu som pochopila svoje bolesti. Nemala som ani šajnu, čo ma čaká.
"Rýchlo utekajte do nemocnice, máte rakovinu krčka maternice!!!"
Tak pri tejto vete som nebola schopná sa postaviť zo stoličky. "Čo mám?" Lekárka zopakovala tú nešťastnú vetu ešte raz a vysvetlila, kam mám ísť. Neváhala som a ešte v ten deň som navštívila onkogynekológiu, kde som inú odpoveď nedostala. Okamžite sa spravil druhý test, na ktorý som čakala dva týždne. Samozrejme som absolvovala predoperačné vyšetrenie, pretože sa vzorka brala priamo z krčka maternice, a na to som musela byť v narkóze. Tak teda v januari toho roku mi bola odobratá vzorka, kde som v nemocnici strávila len jeden deň. Ale to čakanie na výsledok bolo strašné. Rozmýšľala som nad tým, čo sa stane, ak sa slová mojej lekárky potvrdia. Noci a dni boli zrazu nekonečne dlhé.
Stále som si nepripúšťala, že by to bola pravda. Všetko som sa dozvedela v deň D, kde sa potvrdili všetky výsledky a výsledok bol, stredný až ťažký stupeň ( CIN II - CIN III). Takže som musela opäť do nemocnice, kde som podstúpila "Konizáciu". Odznova som prešla všetkými vyšetreniami na prípravu operácie a v marci mi bola vykonaná už spominaná operácia. Odobraté tkanivo sa odoslalo na histologické vyšetrenie a už len bolo treba čakať na výsledok ( dva týždne), či sa stupeň znížil, alebo celkom stratil, čo by znamenalo, že som v poriadku a nemusím sa ničoho obávať.
To sa nestalo a ja som sa mala čoho báť. Výsledok znel - CIN III. Pre mňa sa začínal rúcať celý svet, ale vždy som si vravela, že pokiaľ nie som na ožarovaní, alebo chemoterápii, nič nie je stratené. Predstavenstvo nemocnice rozhodlo, že ich oddelenie navštívim trí krát. Čiže tretia operácia, kde mi mal byť odobraný celý krčok, čím sa malo zabrániť šíreniu rakovinových buniek, v mojom prípade zhubných. Kolotoč ďalších vyšetrení a predoperačné odbery ma deptali stále viac. V apríli som bola prijatá na tretiu operáciu a bol mi amputovaný krčok maternice. Teda aspoň mal byť amputovaný celý. To, že ho lekárka s trojročnou praxou neamputovala celý som sa dozvedela práve od nej. Vraj to nebolo možné, čo sa mi nechcelo veriť po tom, čo som si vypočula na operačnej sále. " Táto lekárka sa vyjadrila, že je to jej prvý zákrok a ešte neamputovala krčok. takže neostávalo nič iné len sa zveriť do jej rúk a modliť sa, aby sa operácia podarila.
Po operácii som si v nemocnici poležala päť dní, ako aj pri druhej operácii a pustili ma domov, pretože bolo treba čakať na výsledky z histológie (dva týždne). Dlhý čas!
Toho času už výsledky poznám, len sa predstavenstvo musí rozhodnúť, čo a ako ďalej. Ale všetko nasvedčuje, že skončím na operácii už štvrtý krát ak sa rozhodnú vziať aj maternicu, ktorú samozrejme taktiež pošlu na histológiu a len Boh vie, ako to dopadne: Ja však stále verím, že všetko bude v tom najlepsiom poriadku a už nebudem musieť do nemocnice.
Zámerne tu nespomínam odborné názvy. O tejto chorobe si každá žena môže prečítať na internete, kde je všetko popísané do podrobnosti od začiatku choroby až po koniec.
Pravdou je však, že práve na túto chorobu zomiera na celom svete mnoho žien pokiaľ sa nezachytí včas. Nechcem tu udávať štatistiky, ani nikoho poučať, len vyzvať ženy, aby neváhali a dali sa vyšetriť. Aj ja som si niekedy dávno povedala, že mňa sa takéto zákerné choroby netýkajú a teraz som jednou z tých žien, ktoré čakajú na každý deň, ako na Božie zmylovanie. To nekonečné čakanie na slovo ste v poriadku "ZDRAVÁ" je neznesiteľné. Ja momentálne nepoznám koniec tohto trápenia a ani netuším, čo sa bude diať a hlavne, ako dlho. Ale vy, ktoré sa rozhodnete isť a dať si spraviť test ho určite poznať budete. Lepšie je dozvedieť sa pravdu skôr, ako neskor ľutovať! A verte mi, tie bolesti sú niekedy na nevydržanie!
Ja však stále dúfam, že sa ten môj príbeh skončí šťastne, i keď zatiaľ to tak nevyzerá.
