Pýtate sa kde to miesto je, a ktorý deň v týždni je na takúto prijemnú atmosféru ako stvorený? Tak ja Vám to prezradím. Štvrtok večer. Áno ja viem nie je to koniec týždňa a na druhý deň sa ešte mnohí chystajú do práce, ale posedenie v tak príjemnom prostredí stojí za to obetovať jeden večer a nechať sa vtiahnuť do tak prijemného prostredia, akou je Lampáreň. Nachádza sa priamo v centre mesta v bráne vedúcej do jedného z predošlých obytných domov. Po pravej strane sa mierne točitými schodmi dostanete do prednej časti miestnosti.
Chodbička, kde po oboch stranách sú pripravene prestreté drevené stoly so sviečkou, ktorá je symbolom romantiky. Ak by ste mali v pláne ostať v prednej časti nie je to zla voľba, ale ak by ste tou chodbičkou pokračovali ďalej dostali by ste sa na miesto, kde by ste oveľa lepšie vnímali hudbu, ktorá tam práve v ten už spomínaný štvrtkový večer hrá pesničky, ktoré dokážu rozprúdiť krv v žilách. Nebudem spomínať pop, fánky, rep alebo niečo podobné. Je to hudba, ktorú mnohí nepoznajú, mnohí odsudzujú, ale aj mnohý milujú a tou hudbou je country. Country je jedna z mojich obľúbených žánrov hudby, ktorú veľmi rada počúvam, nakoľko mi pripomína časy, keď som chodievala na trampské stretnutia a stanovania. Je to moja mladosť a zakaždým mi pripomenie, aký bol kedysi život veselší a farebnejší. V tento deň som nemala náladu na zábavu. Kopec nepríjemných vybavovaní a starostí, ale šla som tam, pretože som to sľúbila. No po usadení sa a nájdení si miesta všetka zlá nálada opadla. Kapela už hrala, na parkete sa tancovalo a všade okolo bolo veselo. Všetci sa bavili a smiali. Niektorí si aj s kapelou spievali.
Bol čas na prestávku a kapela pustila country do pozadia, aby sa prijemné posedenie neprekazilo. No akonáhle kapela nastúpila na svoje miesta zábava sa opäť rozprúdila. Tentokrát už ani nás nenechala prilepené na stoličky a šli sme na parket. Samozrejme pridávali sa ďalší a ďalší tanečníci. Po niekoľkých tanečných kolách som sa vrátila k stolu a obzerala si okolie. Čakala som, že tam nájdem starších ľudí v pokročilom veku, ale bola som veľmi milo prekvapená. Boli tam snáď všetky ročníky. Aj keď nie všetci ovládali tanečné kroky nemali zábrany sa na parket vybrať. Ak to neovládali, tak sa snažili čosi prevziať od tých, ktorí tanečné kroky ovládali, čo pre niektorých nebolo jednoduché, ak kroky nepoznali. To však nevadilo a aj na parkete sa ľudia bavili a siali na svojich omyloch a preplietaní nôh. Pobavili aj sediacich, ktorí sa jedným očkom pozerali na tanečné kreácie, pričom im nechýbal úsmev na tvárach. Okrem príjemnej kapely, ktorá hrala naozaj dobre a komunikovala s ľuďmi a snažila sa naladiť na ich nôtu, čo sa jej aj darilo pri pohľade na ľudí na parkete, tam je aj obsluha, kde sa necítite, ako by Vás obsluhovali múmie, ale príjemné a usmievavé čašníčky. Ak by som niekomu spomenula Lampáreň prirovnal by ju k akejsi krčme, pretože to vraj názov pripomína, čo si ja osobne nemyslím. Presne takýto názor mala aj moja kamarátka, ktorá na moje pozvanie prišla nevhodne oblečená, ale to mi nevadí. Je to v podstate veľmi prijemná žena a i keď som nebola veľmi nadšená jej zjavom, tak som nemala problém s ňou aj na ten parket ísť. I keď? Ale to je už jedno. Aj napriek tomu zo mňa opadla všetka zlá nálada a aspoň na chvíľku som zabudla na starostí a nepríjemné myšlienky. Je to miesto kam sa budem rada vracať a aspoň jeden deň v týždni zabudnem na starosti, i keď to nie je koniec týždňa obetujem ten jeden večer s vedomím, že som strávila pekný večer a odporúčam to aj ostatným. Aj tým, ktorí takýto štýl hudby neobľubujú.Som rada, že som od svojho kamaráta, ktorí hráva v tejto kapele dostala pozvanie. Určite na Lampáreň nezanevriem, tam totiž to smútok a slzy nie sú. Zábava a úsmevy na tvárach to, čo mnohým v hektyckom živote chýba.
