Medzi dvoma kameňmi
Takto svoj život hodnotí teraz už osamela žena. Prežila som v živote veľa dobrého i zlého. Vydávala som sa ako 19 ročná, ale to som už mala jedno dieťa. Dcéru, ktorú môj manžel prijal a staral sa o ňu, ako o vlastnú. Nevyčítal mi nič, vždy vravel, že také niečo sa dievčatám stáva. Milovala som ho a on mňa tiež.
Chodievali sme na dovolenky, výlety a užívali si každú voľnú chvíľu. Počas manželstva sa nám narodili ešte dvaja chlapci a jedno dievča. Boli sme jedná veľká, šťastná rodina.
Podnikla som v obchode, takže o peniaze nebola núdza. Manžel pracoval a okrem toho pomáhal aj mne v obchode. Takto to šlo niekoľko rokov a detí rastli. Najmladšia kráčala v mojich šľapajách. Tiež si našla muža, ktorý ju tehotnú opustil a tak bývala s nami.
Jej sa včak ako prvé dieťa narodil syn. Bolo to moje prvé vnúča. Bola som naň taká hrdá a vôbec ma netrápilo, že som babkou. Bola a som ňou rada.
Pomáhala som dcére, ako som len vedela aj s peniazmi aj s opaterou mojho vnúka. Keď mal malý dva roky našla si partnera, s ktorým sa síce nevzali, ale odišla bývať k nemu. Môj najsmutnejší deň v živote. Odchádzali mi najbližší, ale uvedomila som si, že ich nestrácam. Budem ich navštevovať z času na čas a neprestanem im pomáhať. Ostali mi doma ešte ďalšie detí, ktoré som nemala o nič menej rada, ako najstaršiu a vnúčika.
Všetko bolo v najlepšiom poriadku. Rodinka fungovala v poriadku, i keď niejaké tie problémy sa našli. Ale tie sú v každej rodine.
Detí odrástali, chodievali do školy a mali veľa svijich záujmov. S manželom sme boli už 14 rok spolu a obaja sme si začali uvedomovať, že sa naše cesty začali rozchádzať. On začal prepadať alkoholu zo dňa na deň čoraz viac. Chodieval domov pod obraz boží. Často sme sa hádali a nadávali si. Začala som ho nenávidieť a neznášala som jeho prítomnosť. Často som si v duchu priala, aby odišiel, ale v zápätí som chcela, aby ostal. Stále som ho mala rada. Už sme spolu len zriedka prehovorili. Aj to za neho rozprával alkohol. Nespávali sme spolu ani v spoločnej izbe.
Detí to všetko vnímali a začali mať problémy v škole. Snažila som sa všetko usporiadať. Už som sa s ním nehadala. Nemalo to význam. Ako relax od každodenných starostí som a povinností som chodievala k priateľke na pokec pri poháriku vína. Vždy som sa však do polnoci, ako Popoluška vrátila. Detí boli v poriadku, ako vždy. Poprikrývala som ich, dala pusu a šla spať.
S mojou kamarátkou sme trávili stále viac večerov. Rozprávali sme sa a sťažovali jedna druhej. Zverila som jej všetky svoje pocity a povedala, že i keď sa môj manžel zmenil neprestala som ho milovať. Popri kecaní sme popíjali vínko, ako vždy. V ten večer som vypila viac, ako som bola zvyknutá. Cítila som ako sa mi krúti hlava. Chcela som zavolať taxík a ísť domov, ale moja priateľka ma nechcela v takom stave nikam pustiť.
O detí som strach nemala. Veď bol s nimi otec a tak som ostala u nej. Pokračovali sme v debate pri ktorej nechýbali ani slzy.
Bolo dosť neskoro a tak sme si šli lahnúť. Prekvapilo ma, že pri prianí dobrej nocí mi dala bozk, aký dáva na noc muž žene. Odtiahla som sa. Nemala som také skúsenosti a už vôbec som nevedela, že moja priateľka je orientovaná opačne.
V tú noc sa však všetko zvrtlo, možno to zavinil aj alkohol, ale mala som o jednu skúsenosť viac.
Ráno mi to všetko došlo, keď som sa prebrala. Nebavili sme sa o tom. Cestou domov som nad tým rozmýšľala a prišla som na to, že to nebolo najhoršie. Skôr ma trápilo to, že sa mi to celkom páčilo a, že som v sebe objavila aj niečo nové. K priateľke som dlhšiu dobu nešla. Mala som ju rada a často som na ňu myslela.
Zrazu som sa ocítla medzi dvoma kameňmi. Medzi mužom, ktorého som stále milovala a ženou, ktorú som milovať začala.
Samozrejme, že som sa stým zdôverila manželovi. Nepochopil to a podal na rozvod. Bral to isty druh nevery a vykričal mi, že netušil koho si berie. Nepomohlo ani to, že som mu vysvetlila, že sa to stalo prvýkrát.
Sud nás rozviedol a detí pridelil manželovi. Ja som sa nasťahovala k priateľke a deti vidim fva razy do mesiaca. Nikdy som ich neprestala milovat a trápi ma, že som im nechctiac ublížila. Určite ma vedia pochopiť. Vedia, že ich nikdy neprestanem milovať a pomáhať, ako len budem vedieť.
Keď dospejú zistia, že rozhodovať sa vôbec nie je ľahké!
