Medzi životom a smrťou
Nikdy nepochopím prečo ťa Amor vpustil do môjho srdca, prečo zasiahol moje srdce tvojim a prečo dovolil, aby sa naše cesty stretli uprostred priepasti, do ktorej sme hľadeli bez myslenia, čo nájdeme na dne tejto priepasti.
Nepochopím, ale som veľmi rada, že to dopustil, pretože pri pohľade do tvojich očí som videla kvitnúť ružové kvety čerešne, videla som trblietať sa hviezdy, ktoré ma hriali a dodávali mi odvahu kráčať cestou od priepasti a tešiť sa z každej sekundy, minúty zo života, na ktorý som už prestávala veriť.
Je ťažké žiť a vedieť, že vás nik nepotrebuje, že nik netúži vziať vás do náručia a nežne šepkať, že ste všetkým v jeho živote, ktorý by bol bez vás horúcou Saharou bez oázy a on by smädom umieral ťahajúc sa žeravým pieskom páliaci chodidlá a bolesť by prechádzala do mozgu nereagujúcemu na impulzy vyslané umierajúcim telom túžiacim po kvapke vody, ktorá by ho posilovala a posunula o pár metrov dopredu, aby sa opäť ponorilo do bolesti spaľujúceho tela nemilosrdnou Saharou pokrytou horúcim pieskom vytvárajú prekrásne, ale nebezpečné duny, ktoré ho pohltia skôr než sa nadeje pred cieľom, dotknúť sa zeleného lístka odhaľujúci najdrahší poklad „vodu“ – ktorá by dodala jeho telu život a silu pokračovať v boji so životom a smrťou.
Tak takáto nebezpečná, plná nástrah, prekvapení je cesta k niekomu, kto by vás každé ráno prebúdzal bozkom skôr, akoby sa vás dotkol prvý slnečný lúč. Niekto, kto by vzal vašu dlaň do svojej, zahľadel sa do vašich očí a šepkal, že je šťastný, lebo prvé, čo videl, keď otvoril očí ste boli vy.
Niekto, kto by so svitom mesiaca odrážajúcim sa vo hviezdach v mori neba zaspával s myšlienkami na vás. Niekto, komu by srdce znelo rovnakým tónom s vaším, ku ktorému by sa pripojil štebot lastovičky a čarovný hlas slávika a spolu by vytvorili orchester hrajúci pieseň lásky.
Niekto, kto by vám z tváre vzal slzy a premenil na perly vyvolávajúce úsmev na perách.
Niekto, kto by vás držal za ruku nad priepasťou, aby ste do nej nespadli. Niekto, kto by vás miloval čistou láskou podobajúcou sa diamantu, ktorý aj keď sa rozbije nestráca na vzácnosti.
Niekto, koho by ste milovali viac, ako svoj život. Niekto, pre koho by ste obetovali časť svojho tela. Niekto bez koho by ste boli len tulákom blúdiacim po svete hľadajúcim svoje miesto, ale márne. Každé aj to najkrajšie miesto, by bez neho bolo len púšťou na ktorej nejestvuje život.
Možno som našla niekoho a možno si niekto našiel mňa s kým budem prekonávať prekážky, s kým sa budem usmievať bez toho, aby moje slzy premieňal na perly a s kým si budem hľadieť do očí a dotýkať sa slnečných aj mesačných lúčov a všetky hviezdy bude rozsviecovať žiara z našich sŕdc.
Neskrotná žeravá Sahara nám ustúpi a vytvorí chodník obklopený oázou z oboch strán dodávajúcu nám silu vyhrávať nad smrťou nachádzajúcou sa na dne priepasti.
Niekto s kým budem spievať pieseň lásky vyhrávajúcu do sveta a obdarovavať ňou smútiacich, blúdiacich, stojacich nad priepasťou, ľudí, zvieratá a rastliny. Spievali by sme pieseň lásky a dodávali odvahu všetkým, ktorí vzdali boj medzi smrťou a životom. Spievali by sme pieseň lásky, aby nezabudli, že láska je všade okolo nás.
