Vyrastala v detskom domove, kde sa dostala ako 7 ročná, pretože ju jej rodičia zanedbávali. Nestarali sa o ňu a nezaujímala ich. Obaja boli alkoholici. Nepracovali, žili z toho kto, čo im dal. Z času na čas odniesli starý papier, alebo šrot do zberu. Peniaze zaň získane použili hneď na alkohol. Ani ich nenapadlo, že majú dcéru, ktorá by si určite rada pochutila na nejakej maškrte. Miesto pohladkania a pekných slov dostávala krik a nadávky. Chodila špinavá a otrhaná.
Hladná sa túlala po meste a parkoch odkázaná na milodary svojich kamarátok žijúcich v riadnych rodinách, ktoré ju sotva vedeli pochopiť, ale súcitili s ňou. So svojimi rodičmi prespávala na všelijakých nedôstojných miestach. Ako sama vraví bola veľmi šťastná, že sa dostala do ústavnej výchovy. Našla tam rodinu, ktorú nepoznala. Všetci si ju obľúbili a mali radi. Bola milá a nikomu neubližovala. Za vonkajším svetom jej smutno nebolo. Už sa nemusela potulovať a spávať po kanáloch, nebola hladná a špinavá. Rodičia za ňou nikdy nechodili a ona si matne spomína na ich tváre. Na to zlé čím si prešla nezabudla a asi ani nezabudne.
Po dovŕšení plnoletosti a ukončenia strednej školy ju z výchovného ústavu prepustili. A ona sa zrazu ocitla v neistote. Nevedela kam sa podeje a čo bude robiť.
Prvé, čo jej hlavou preletelo bola myšlienka, že bude ako jej rodičia. Túlať sa a prespávať, kde sa len bude dať. Alkohol neznášala a tak sa ním nezaoberala.
V ten deň mala však obrovské šťastie. Zdá sa, že jej strážny anjel bol na blízku a nedovolil, aby sa trápila.
Sadla si do parku a premýšľala, čo bude robiť a kde sa na čas ubytuje. Mala pri sebe peniaze, ktoré dostala na začiatok. Nebolo ich veľa, ale na ubytovanie niekoľkých dní by jej postačili.
V tom parku sa jej prihovoril o niekoľko rokov starší muž. Nejako mu padla do oka a on videl na jej tvári, že ju čosi trápi.
Pozval ju na kávu, kde mu vyrozprávala svoj životný príbeh. Ponúkol sa, že jej pomôže a našiel jej ubytovanie u svojej kamarátky. Odvtedy spolu trávili všetok voľný čas. Ona sa zamestnala v jednej firme a zdalo sa, že je šťastná. Nebola, pretože v sebe mala pocit nedôvery. Milovala ho, ale v kútiku srdca mala pocit, že ju sklame, ako každý a raz ju aj on opustí.
Nestalo sa tak. Po krátkom čase ju požiadal o ruku a ona jeho ponuku rada prijala. Mala ho rada. Spolu s ním získala aj novú rodinu.
Žili spolu usporiadane a vo všetkom jej pomáhal a aj jeho rodičia. Narodili sa im dvaja synovia a rodina bola kompletná.
Ich život napredoval stále dopredu. Ona získala vo firme lepšie postavenie a on si založil svoj vlastný podnik.
Práve vo chvíli, keď sa im začalo dariť a všetko malo byť v pohode sa začali komplikácie a zrazu prišli na scénu hádky a výčitky.
Samozrejme muž sa snažil zaobstarať rodinu, kôli čomu musel obetovať takmer všetok čas. Venovať sa práci a dohliadnuť na kopec starostí. Ona mala na starosti detí a rodinu.
Zo začiatku bolo všetko v poriadku, ale neskôr jej začal chýbať. Cítila sa osamelo a mala pocit, že ho stratila. Nebrala do úvahy jeho vysvetlenie.
Rodina začala žiť v neistote, čo sa ukázalo aj na výchove chlapcov. Začali mať problémy v škole a v správaní.
Takto to šlo niekoľko mesiacov, kým si nenašla známosť. Chodievali spolu na posedenia, medzi priateľov. Komunikácia s manželom viazla viac a viac, až kým si už okrem detí nemali č povedať.
Po niekoľkých mesiacoch sa vysťahovala z bytu v ktorom prežila najkrajšie chvíle. Nasťahovala sa k priateľovi s ktorým sa po rozvode zosobášila.
Bola to však jej najväčšia chyba v živote.
Teraz ma polročnú dcérku a dvoch synov. Manžel sa doma ukáže málokedy a aj, keď príde vezme si peniaze a už ho niet.
Ľutuje všetko, čo spravila, ale čas nevráti a lásku prvého manžela tiež nie. Ostali jej už len spomienky.
