Navždy
V mnohých básniach sa píše, že anjeli nemajú krídla, že keď spadnú na Zem zmietajú sa od bolestí. Ja som raz takého anjela našla. Bol ubolený. Díval sa na mňa svojimi smutnými očami, z ktorých mu po lícach kotúľali slzy, slzy nádeje, že ho neobídem, ako mnohí, ktorí sa len prizerali bolesti a bez súcitu a porozumenia kráčali svojou cestou niekam a možno ani nevedeli kam. Vzala som anjela do náručia a odniesla ho do bezpečia svojho príbytku. Uložila som ho do postieľky a ošetrila rany. Sadla som si na kraj postele a chytila ho za ruku. Už sa na mňa nedíval cez slzy. V očiach mal nádej, že konečne našiel spriaznenú dušu, ktorá ho neobišla a nenechala zahynúť.
Tak, takto by začal príbeh dievčatka túžiaceho stretnúť anjela.
Ja svojho anjela mám, i keď je vzdialený neustále ma chráni, pomáha a dodáva mi nádej, silu pokračovať po ceste plnej prekážok. Neustále cítim tlkot jeho srdca, dotyk nežných dlaní a počujem hlas, ktorý mi vraví – „mám ťa rád!“
Môj anjel neprišiel z neba a nespadol, zjavil sa vo chvíli, keď som spadla ja. Vzal ma doráňanú, ubolenú do náručia a odniesol do bezpečia svojho príbytku. Nebol to vzdušný hrad postavený na modrom obláčiku, ale bol útulný a ja som sa cítila v bezpečí. Všetka bolesť pominula, strach sa stratil a slzy osušil môj anjel svojim teplým dychom. Opäť so zatúžila po živote. Ďakovala som chvíli, keď sa zjavil, keď mi pozrel svojim prenikavým pohľadom priamo do srdca. Zahojil rany dostane od života a zapálil iskričku, aby som nezabudla, že milovať je krásne.
Strávil so mnou len pár nádherných chvíľ a na nejaký čas sa vzdialil, ale vždy je blízko mňa, či už len v myšlienkach, alebo pohľadom, ktorý sa na mňa díva kamkoľvek sa pozriem.
Keď odchádzal nechal mi jedno svoje krídlo, aby nevzlietol. Raz, keď sa naše cesty opäť spoja, obime ma a spoločne vzlietneme. Vzlietneme láskou, túžbou a vášňou. Ktorá nás neustále spája a už nikdy viac neodíde ani jeden z nás sám. Všade kam pôjdeme, pôjdeme spolu, pretože okrem lásky, túžby a vášne nás spájajú krídla a s jedným krídlom sa lietať nedá.
Milujem svojho anjela tak veľmi, že by som mu to jedno krídlo vrátila ak, by veľmi túžil vzlietnuť a naše cesty by sa nespojili. Nikdy by som naň nezabudla, nikdy neprestala cítiť lásku v srdci a navždy by som cítila dotyk jeho dlaní. Nikdy ho žiaden anjel nenahradí a už nikdy nevezmem iné krídlo anjela. Môj anjel bude mať obe krídla a bude lietať nado mnou. Možno sa raz stretneme na modrom obláčiku, vo vzdušnom zámku, pretože anjeli krídla majú a navždy ostaneme spolu.
Môj anjel má meno LÁSKA!
