Raz Vám niekto blízky povie.
„Nedá sa to vrátiť späť!“ A vy nepochopíte, čo tým presne tá osoba myslela, ale ste presvedčení, že v tej chvíli pery nevyslovili, čo srdce cítilo.
Netušíte prečo sa v jednom okamihu slová, tak náhle zmenili na šíp s čepeľou namočenou do jedu a zasiahli Vás priamo do srdca. Do srdca, ktoré neprestáva veriť v budúcnosť lásky a žilo v nádeji, že raz príde chvíľa, keď bude milované viac, ako čokoľvek na svete.
Nestane sa tak. Odíde a s odchodom si vezme jeho život. Možno raz, keď bude osamelý (á) premýšľať nad svojim životom a seba sa pýtať, čo bolo v jeho (jej) živote najkrajšie si spomenie na Vaše srdce. Na srdce, ktoré neprestáva milovať ani v najbolestivejších chvíľach života. Ani vtedy, keď mu neveríte. Ani, keď sa mu obrátite chrbtom a ani vtedy, keď ho zavrhnete.
Už sa nedozviete koľko lásky a porozumenia v ňom bolo. Nedozviete sa, ako veľmi ste mu chýbali, keď sa jedného dňa rozhodne odísť bez vysvetlenia.Rozhodne sa vo chvíli, keď ho srdce potrebovalo, keď túžilo, aby ho miloval. Vo chvíli, keď si prialo, aby ho vzal (a) do dlaní, pritúlil (a) k sebe a nikdy nepustil (a).Odišiel (a) v najsmutnejšej chvíli a nechal (a) ho (ju) napospas dravým šelmám, pred ktorými nemalo silu sa ubrániť.
Túžilo nájsť niekoho a milovať. Zabudnúť na chvíle samoty a večery prebdené premýšľaním. Na noci, keď vankúš zmáčali slzy pri pohľade na prázdne miesto vedľa seba.
Ale na tejto ceste hľadania bola priepasť, tak široká, že sa nedala preskočiť a skok do nej, by znamenal utrpenie. Skrýva sa v nej minulosť, na ktorú sa snažíte zabudnúť a tak ostanete pred priepasťou stáť.
Čas však všetky rany zahojí, i keď zanechá jazvy a spolu s ním sa priepasť zužuje. Na všetko zlé zabudnete a to pekné, čo Vám z minulosti ostalo, dodáva odvahu preskočiť priepasť, ktorá len pred nedávnom pôsobila strašidelne a nedovolila Vám veriť, že niekde za ňou pokračuje cesta, po ktorej je možné kráčať.Ak sa rozhodnete po tej ceste kráčať, neznamená to, že na minulosť zabudnete. Je súčasťou Vášho života, v ktorom ste spoznali skutočnú lásku. Lásku, ktorú človek zažije len raz v živote. Láska, ktorá sa usadí v srdci a už nikdy, nikdy neodíde.
Môžete žiť s kýmkoľvek, kdekoľvek, ale vždy Vám ju niečo pripomenie a vy, či chcete, alebo nie si na ňu spomeniete. To však neznamená, že súčastného partnera nemáte radi.Je to hlboko vo Vás, vo Vašich myšlienkach, vo Vašom srdci.
Nastal čas odpustenia a nie len tomu, čo Nás opustil (a), ale aj sebe samým. Popriať šťastie, aj keď je to mnohokrát bolestivé, ale odchodom sa život nekončí, a ani hnev Vám nový život neurobí krajším.Veď vidieť niekoho, koho ste nadovšetko milovali je oveľa krajšie, ako s ním celý život bojovať, len preto, že Vás opustil (a), len pretože do jeho (jej) života vstúpila iná osoba.
Nie je tragédiou, ak Vás niekto opustí. Tragédiou je, ak opustíme sami seba. Všetko, čo robíme je len kvapkou v mori, ale ak, by sme to nerobili, tá kvapka by tam chýbala.
