Nekompromisní policajti „dalo sa to prehliadnuť?“

Ivo je plnohodnotný človek tejto republiky, len s malým rozdielom, že mu niečo chýba. Nie, nebojte sa nie je to rozum. Tiež netrpí smrteľnou chorobou, no predsa mal v živote menej šťastia, ako väčšina z Nás.   I napriek tomu, že mu na ruke chýbajú tri prsty a miesto nohy má 5 kilovú protézu, sa neprestáva zo života tešiť. Má rád humor a smiech. Aj v toto popoludnie sa usmieval a žartoval až do chvíle kým neprišiel pomalým krokom, ktorý mu sťažovala protéza k svojmu autu. Už z diaľky zazrel policajtov ako si fotia jeho auto a spozornel.Podišiel k policajnému autu a vyzvedal, prečo si jeho auto fotili a čím sa previnil. To ešte netušil, že má na prednom kolese papuču. Úsmev sa mu stratil z tváre, keď mu policajt oznámil, že jeho auto bude odtiahnuté, pokiaľ nezaplatí   pokutu. Pokutu za to, že sa postavil na parkovisko, samozrejme ale pol metra za značkou. Nemal iné východisko a takto riskoval len pretože v okolí polikliniky je zopár vyhradených miest pre invalidov, ktoré boli obsadené a iné voľné miesto, ktoré by sa nachádzalo bližšie k poliklinike nebolo prázdne. I keď tento obvod obišiel asi tri krát, miesto na parkovanie nenašiel. Ako ťažký invalid na prepravu používa svoje auto, ktorým sa na miesto potrebuje dostať, čo najbližšie. Toho dňa šťastie nemal. Mohol si vybrať, buď pôjde s 5 kilogramovou protézou štyri ulice pešo, alebo zaparkuje pol metra za značkou na parkovisku. Vybral si možnosť druhú, a tá ho stala pokutu.   Snažil sa policajtom vysvetliť svoju situáciu, uprosiť ich, veď tam nestál ani dlho, ale nič nepomohlo. Neoblomní policajti trvali stále na svojom. Buď zaplatí pokutu, vo výške 1800 korún plus 2000 tisícky za odtiahnutie, alebo zaplatí hneď na mieste 500 korún a problém je vyriešený. Nič iné mu neostávala a tak vytiahol z peňaženky 500 korún, podal ich policajtom a oni jemu pokutový blok. Tým sa všetko skončilo, nasadli do auta a odišli. Kto vie možno o pár metrov ďalej pokutovali ďalšieho invalida, ktorý nemal možnosť zaparkovať tak, ako tú možnosť nemal ani Ivo.   Je smutné, že ľudia ako Ivo majú obmedzené možnosti. I keď sú plnohodnotní a napriek svojim zdravotným problémom pracujú a snažia sa žiť ako normálny   ľudia, aby sa necítili menejcennejší, nedostávajú tú možnosť. Aj z toho mála, čo majú zaplatia pokutu, len pretože sa na invalidných šoférov   sa myslí len pár miestami na parkovanie.Nejde však len o invalidných šoférov, ktorý majú problém s parkovaním. Ide aj o vozičkárov, ktorý sa   len horko – ťažko dostanú na miesta, kam my zdraví ľudia sa dostať nemáme problém. Koho to však zaujíma, že aj ini sú ľudia a chcú žiť ako my, zdraví ľudia?   Riešia sa kadejaké problémy, ale na tie základné pre život dôležité, tak na tie sa akosi zabúda. Stretávame   sa s nimi každý deň, len sa tvárime, že ich nevidíme.   Ak by pribudlo pár parkovacích miest pre   invalidov, to by ich veľmi potešilo. Sú to ľudia, tak ako aj my a i napriek tomu, že im niečo chýba majú právo žiť – bez BARIÉR!