Prebudenie zo sna
Na svete sú miliardy ľudí, tento článok patri však jednému z nich. Mužovi, ktorého spoznalo jedno dievča (teraz už žena) pred mnohými rokmi a odvtedy jej ostal v srdci. Neprestávala na neho myslieť, snívať o ňom a milovať ho. Ich cesty sa v jeden slnečný deň spojili. Presne si spomína na slova, ktoré jej vtedy povedal.
„Chcel by som s tebou žiť!“ Ona neváhala a odpovedala: „aj ja s tebou!“
Vtedy sa začala najväčšia láska na svete. Spoznávanie jeden druhého, spoločné výlety, posedenia. večere pri televízore, nekonečné rozhovory a plány. Milovala ho z celej duše, obdivovala, rešpektovala a urobila by pre neho čokoľvek na svete. Prechádzali spoločne životom, ktorý nebol práve najľahší. Ale ako sa vraví, každý začiatok je ťažký.
Postupne si vybudovali zázemie a upevňovali lásku, ktorá medzi nimi stále pretrvala. Prechádzali obdobiami blahobytu i najväčšej chudoby, ale neprestali sa mať radi.
Všetci naokolo im závideli a samozrejme našli sa aj takí, ktorí sa tento vzťah snažili rozhádzať. Nenašiel sa nik, kto by to dokázal.
Dôverovala mu a nik na svete by jej nenavravel, že by ju jej najväčšia láska zranila. Neverila klebetám, verila jemu.
Dlhé roky nesnívala o žiadnom mužovi, ten jej bol na svete jediný.
Milovala ho tak veľmi, že mu dala slobodu, nespútavala, nenadávala a nevyčítala. Neexistovalo želanie, ktoré by mu nesplnila. Vždy, keď nebol pri nej chýbal jej, keď mal omeškanie, bála sa či sa mu niečo nestalo. Takmer s ním dýchala.
Presne v také slnečné ráno sa ich cesty po mnohých rokoch rozdelili. Nocami nespávala, plakala, nejedla. I napriek všetkému, čo sa stalo ho milovala a chcela, aby bol s ňou. Nikdy nezabudne na chvíle, keď jej srdce od žiaľu drvilo hrudník, nikdy nezabudne na chvíle, keď slzy zmáčali jej vankúš.
Vidali sa často a každej návšteve sa tešila, keď odchádzal mala v očiach slzy. Panebože, ako veľmi ho milovala. Predstava, že už nikdy viac nebude blízko nej ju každým dňom zabíjala.
Nekonečné dlhé štyri roky trápenia sa premenili na raj. No aspoň si to myslela. Myslela, že nový život bude omnoho krajší a všetko trápenie a slzy nahradí láska, ale mýlila sa.
Láska nie je pravou láskou, ak je jednostranná. Hádky, výčitky, nadávky a plač. Nedôvera, ktorú v sebe mala sa nestrácala, nemala na to dôvod. Ba dokonca narastala. Bol na to dôvod.
Veľká láska sa menila na časté hádky.
Kto z nich spravil chybu? On, keď za nič na svete neustúpil a pretože je muž má právo o všetkom rozhodovať, robiť čo sa mu zapáči, alebo ona, keď mala svoj názor a prejavila ho?
Samozrejme nebol na to zvyknutý.
Medzi láskou a nenávisťou je čiara odpustenia.
Nikdy mu neodpustí, nie to, že ju zranil, ale to, že ju nikdy nemal rád. Nikdy mu neodpustí to, že cele roky milovala muža, ktorý nikdy nejestvoval. Milovala svoj sen, v ktorom bol on milujúci.
Všetko by bolo iné, ak by srdce nemal z kameňa a ona by pre neho znamenala viac, než kus nejakého nábytku, alebo vecí, ktoré vlastní.
Našiel to svoje šťastie a ona verí, že ho niekedy tiež nájde.
Láska je, ako poškodený diamant, prestáva mať veľkú hodnotu, ale aj napriek tomu sa z neho vyrábajú šperky a pokiaľ sú darované z lásky, majú dvojnásobnú hodnotu.
