Prečo ich nemilovať?
Vraví sa, že zázraky sa nedejú. S tým nemôžem súhlasiť a určite mi dá veľa žien za pravdu, ktoré už priviedli na svet malého človiečika. Celý zázrak sa začína vo vajíčku ženy oplodnené mužskou spermiou, začína sa delením buniek, z ktorých sa vyvíja malinký človiečik. Človiečik, ktorého od začiatku zahŕňame všetkou láskou, nehou a staráme sa, aby sa mu nič nestalo. Celú dobu máme obavy, a prajeme si, nech je všetko, ako má byť. Pri každom náznaku bolestí, alebo nečakaných reakcii máme obavy, že sa niečo deje a v očiach máme strach.
Keď nastáva deň D a žena cíti, že dnes sa jej narodí bábätko, začína mať strach a jediným prianím je, nech sa bábätko narodí zdravé. Aj v tých najväčších bolestiach mysli na dlho očakávané dieťa.
Vraví sa, že krása bolí a narodenie dieťatka je to najkrajšie. Nedá sa to opísať slovami, treba to prežiť. Prežiť pocit, keď vám do náručia doktorka vloží od krvi zafulané bábo a vy si ho pritúlite a bez akéhokoľvek odporu ho bozkávate a vítate svoj najväčší poklad, tak dlho očakávaný na svet.
Zakaždým, keď vám dieťa privedú na izbu, aby sa napapalo kontrolujete, či ma všetko, čo má mať, hladíte ho a neviete sa vynadívať na malý zázrak zabalený v bielej perinke a rozmýšľate nad tým, na koho sa asi podobá, ústočka má po ockovi a očka po mamke. Ale nie bude to naopak a aké má tmavé vlásky, to bude mať asi po mne, alebo žeby po ockovi?
Áno je mnoho detí, ktoré takéto šťastie nemajú a skončia niekde v igelitovej taške, alebo deke zabalené a hodené do kontajnera. Čo privádza ženy ( dievčatá) k takému šialenému, nechutnému rozhodnutiu, ublížiť dieťatku, ktoré sa nevie brániť a je odkázané práve na tú matku, aby mu pomohla, aby pocítilo lásku a ukľudňovala ho svojou prítomnosťou? A čo spraví ona? Jednoducho bez váhania, bez akýchkoľvek výčitiek zabalí dieťa a hodí ho do kontajnera, ako nejakú nepotrebnú vec, ako pokazené jedlo, ktoré už nikomu nechutí v domienke, že ho nik nenájde a ono skončí niekde na smetisku medzi špinou, smradom a odpadkami. Nechápem a nikdy nepochopím, ako môže takáto matka spávať bez výčitiek svedomia, že nedala žiadnu príležitosť malému človiečikovi na život. Nič neospravedlňuje takéto matky. Ak sa zistí totožnosť odsedí si pár rokov vo vezení a život pokračuje ďalej. Je to zabitie, alebo vražda? Ak niekomu ublížime s následkom smrti , alebo s vedomím, že ho chceme usmrtiť dostaneme dvakrát takýto trest, ako matka, ktorá pohodí svoje práve narodené dieťa. Nie je aj to úmyselne zabitie a o to horšie, že sa to malé stvorenie nevie brániť?
Je veľa dôvodov prečo to niektoré ženy spravia, nechcené, alebo nemajú možnosť vytvoriť dieťaťu zázemie, dať mu čo, by potrebovalo. Ale to neznamená, že si zaslúži takýto osud, veď ono sa na svet nepýtalo.
Našťastie je málo takýchto matiek, ale myslím, že by si zaslúžili oveľa väčší trest, ako len pár rokov odňatia slobody, ale to je len môj názor.
Veď je toľko matiek, ktoré túžia mať dieťa a nemôžu, tak prečo im ho nedať? Dieťatko, by bolo milované, malo by lásku, zázemie, prítomnosť matky, ktorá ho miluje a nemuselo by sa trápiť niekde zabalené v kontajneri, kým mu srdiečko prestane biť a ono konečne nájde vyslobodenie z nekonečného trápenia, ktorému ani nerozumie a nevie prečo? Prečo ho matka odvrhla. Vie len, že potrebuje teplu naruč, mliečko, milé slová a ochranu. Ochranu pred nepoznaným.
Nie je nič krajšie ako dotýkať sa malých dlaní jemnejších, ako vánok, cítiť vôňu krajšiu, ako najdrahší parfum a držať v naručí najvzácnejší poklad na svete. DIEŤA!
