Robia z nás vrahyne!!!

Už   nejaký čas sa v našej spoločnosti vedie debata tykajúca sa nás žien -   interrupcia Zakázať, alebo nezakázať niečo, čo sa týka len nášho rozhodnutia, svedomia a konania. Myslím, že nik nemá právo vziať nám pravo rozhodovať sa, či je to už z etického, alebo morálneho presvedčenia. Kto iný ako žena môže posúdiť, či je alebo nie je schopná postarať sa o dieťa? Kto iný, ako ona môže rozhodnúť, či sa chce alebo nechce stať matkou? Robia z nás „vrahyne“, i keď v podstate sme nikomu neublížili, ba myslím si, že naopak, ak si žena nie je istá, či to dieťa chce, či sa oň postará, alebo či má vzťah k deťom, je táto cesta najlepším riešením. Viem, každý máme právo na život a nikomu ho nesmieme vziať násilím, ale každý zabúda na jednu podstatu, ktorá je tiež dôležitá a to je tá, že aj každé dieťa má svoje práva a právo žiť tak, aby mu v živote nič nechýbalo a hlavne mu nechýbala materinská láska. Samozrejme je medzi nami mnoho žien, ktoré nemôžu mať detí a s veľkou náručou by privítali také malé dieťatko v náručí. Avšak prejde veľmi dlhý čas byrokracie a miesto malého dieťaťa tá žena dostane už oveľa väčšie dieťa, ktoré vyrastá v ústave miesto toho, aby mu štát   umožnil už z nemocnice ísť „domov“ k náhradnej matke. Tiež sú medzi nami ženy, ktoré nemajú vzťah k dieťaťu. Ak takáto žena ostane tehotná a porodí dieťa sú dve možností, že si to dieťa nechá a nebude sa starať ako by mala, alebo skončí v ústave medzi mnohými takýmito deťmi, ktoré sú odkázané na pomoc štátu, na pomoc sponzorov a milosrdné dary. Koľko krát sa v televíznych novinách objaví výzva, že to alebo ono kojenecké zariadenie nemá potrebné veci pre dieťa a peniaze na ich zakúpenie? Vezmime si ženu, ktorá je znásilnená. Zakážu sa interrupcie a jej celý život bude dieťa pripomínať najhroznejšiu chvíľu v živote, ktorú prežila, i keď to dieťa nemôže za to, čo sa stalo. Je veľa aspektov, ktoré je treba brať do úvahy, i keď z náboženského presvedčenia je to „vražda“ a nik okrem Boha nemá právo rozhodovať o živote človeka. Lenže ten sami Boh, na ktorého sa mnohí ľudia obracajú, nám naše detí nevychová, nedá im jesť, neoblečie a nedá im bývanie. Ten sami Boh ho neobráni v čase, keď jeho rodičia musia celý deň pracovať, aby mu dokázali dať to, čo potrebuje, aby sa nemuselo hanbiť v škole a ostatné detí si z neho nerobili posmech. Takéto detí však vychováva ulica, kde sa naučia ako sa užívajú drogy, kradne a podobne. Prečo aj nie, veď nemá na blízku   ani jedného z rodičov, ktoré by sa oň mohlo starať.Už dávno neplatí, že štátu záleží na   rodine, na tom aby sa aspoň detí mali dobré.Ach, áno zabudla som, štát ponúkne prvorodenému dieťaťu 25000 korún, ale čo ďalšie dieťa? A kde sú všetky potreby...škôlka, škola, stredné školy, ktoré už nie sú zadarmo a rodič má čo robiť, aby všetko zvládal platiť. A k tomu je potrebné zabezpečiť mu stravu, bývanie a podobné vecí, na ktoré má dieťa právo.Štát vzal dieťaťu všetky práva a hodil ich na rodiča do jeho 25 rokov, miesto aby mu dal šancu, príležitosti a postaral sa, aby keď skončí školu neutekalo do zahraničia, pretože tu doma, by sotva   prežilo a zabezpečilo svoj život. A presne ten istý štát bojuje za to, aby sa zakázali interrupcie.Všade sú vyvesené   plagáty s brutálnymi fotkami o zákrokoch, ktoré z nás žien robia „vrahyne“. Nikde však nie je napísané, prečo by si dieťa mala nechať dieťa, čo môže dieťaťu poskytnúť, keď žije v štáte, kde nie je práca, bývanie a podmienky na život. Má náš štát snáď málo detí, ktoré sú v ústavných zariadeniach, alebo málo detí, ktoré žijú ako bezdomovci, lebo ich rodičia im nemôžu zabezpečiť život? Má štát málo mladých žien, ktoré sa z počatia netešia, práve naopak prežívajú traumu, ako a čo môžu dieťaťu poskytnúť a to ich vedie k tomu, že svoje dieťa odhodia, zabijú alebo hodia na starosť štátu? Môj názor na interrupcie je taký, že každá žena ma právo sa rozhodnúť sama a nie byť donútená hlúpymi zákonmi si dieťa nechať i napriek tomu, že to nechce. Žiadna zo žien nie je pozbavená svojprávnosti a má pravo rozhodovať o svojom živote a nie byť nútená žiť a riadiť sa zákonom, ktorý je nezmyselný. Je na každej žene, či dokáže byť matkou. Ak sa takáto žena rozhodne pre interrupciu určite má na to dôvod. V každej jednej to zanechá určité výčitky svedomia, ale na druhej strane si uvedomí, že v danej situácii to bolo najlepšie rozhodnutie, aby sa nemusela pozerať na dieťa, ako sa v živote trápi. Zákon ženy nemôže donútiť starať sa o detí, ak k tomu nemajú podmienky, zázemie a lásku. V opačnom prípade, by si cestu na odobratie dieťaťa našli, presne tak ako to robia aj ženy zo susedného Poľska. Jedine žena môže posúdiť, či je alebo nie je schopná mať dieťa.