Sestra, alebo zmija v ľudskej podobe

Privítala som ju v mojom skromne zariadenom byte a posadili sme sa ku kávičke, ktorú nám navarili naše malé dcéry.Naše rozprávanie sa začalo práve o nich. Obe sme sa zhodli na tom, že i keď sa často pohádajú   sú najlepšími kamarátkami. Obe majú rovnako tvrdé hlavičky a ani jedna ako prvá neústupi. No po hádke sa veľmi rýchlo udobria.  Už sme si ako mami   na to zvykli a nemiešame sa do ich nezhôd.   Rozprávaním sme sa dostali aj do kuchyne, do prírody, do upratovania a samozrejme aj našich životov. Ten môj som vypovedala pár slovami, pretože sa mi veľmi nechcelo o sebe rozprávať. Radšej počúvam. Jej najstaršia dcéra sa jej narosila, keď mala 15 rokov. Nehanbila sa za ňu, práve naopak. Bola na ňu pyšná. Ako staršia jej veľmi pomáhala a neskôr pracovala v modelingu, kde si našla partnera. I keď je od nej oveľa starší majú sa radi . udržiavajú kontakt s mamou aj s ostatnými súrodencami, ktorým pomáhajú vo všetkom. Počas výchovy svojej dcéry sa zoznámila s jedným doktorom, ktorého si aj neskôr vzala za manžela. Vyštudovala vysokú školu a pracovala na daňovom úrade. Celkom sa im darilo a boli šťastní. Konečne sa z lásky narodil ich prvý syn. Samozrejme na prvú dcéru nezanevreli a rovnako ju milovali, ako aj práve narodeného chlapčeka. Ľudia sa po čase menia a nebolo to inak ani v tomto prípade, po nejakom čase začal jej manžel piť stále   viac a viac. Neskôr sa stával nepríjemným, ak nemal doma alkohol a bol na svoju manželku veľmi hrubý. Niekoľko krát musela ísť kúpiť alkohol len v pyžame, lebo nemala čas ani na prezlečenie. Takto sa to stupňovalo do chvíle, kým nepodľahol celkom alkoholu. Prišiel o prácu a nakoniec zomrel. Pre ňu, jej syna a najmladšiu dcéru to bolo vyslobodenie z nočnej múry, ale problémy sa tým nevyriešili. V byte bývala aj so svojou už takmer 80 ročnou mamou, ktorá mala vážnu chorobu „ rakovinu   pľúc“ a často s ňou musela do nemocnice. Starala sa o ňu až do poslednej chvíle jej života. Ona sama prešla operáciou hlavy, z ktorej jej vybrali nádor, ktorý jej poškodil z časti mozog a pamäť jej už neslúžila ako mala. Zabúda na niektoré veci, ale zatiaľ to nie je až tak vážne. No časom to môže byť a veľmi. Tú sa začína nový príbeh tejto ženy. Veľmi smutný príbeh a verím, že mnohý so mnou budú súhlasiť.   Táto žena má sestru, ktorá žije na Slovensku, ale v inom meste. Nemá vlastné detí, pretože ich mať nemôže.Ponúkla sa, že svojej sestre pomôže, pretože nemá dostačujúci príjem. Berie len invalidný dôchodok, sirotské a vdovské a z toho, keď všetko vyplatí jej máločo ostane peňazí. Jej sestra sa ponúkla platiť mesačné nájomné za byt, čo jej veľmi pomôže a pijala ponuku. Nevedela však, čo ju čaká.   Tak ako sľúbila Silvia Judite, že jej bude platiť nájomné aj splnila. Dokonca jej vypomáha aj ošatením na dcéru a pomáha aj staršiemu synovi, s ktorým je v bližšom kontakte, ako s ostatnými. On je jej informátor a informuje ju o všetkom, čo sa u nich doma deje. Silvia ponižuje svoju sestru a dovolila by som si tvrdiť, že aj vydiera. Ak Judita nebude robiť to, čo ona povie prestane jej platiť nájomné a čoskoro o byt príde a skončí na ulici a jej dcéra v detskom domove. To je taký strašiak pre Juditu nakoľko si je vedomá svojej choroby a nechcela aby jej milovaná dcéra skončila v ústave. So všetkým, čo jej sestra povie súhlasí.Vzala jej občiansky preukaz, platobnú kartu a dala do úschovni jej staršiemu synovi „ informátorovi“, aby si Judita nemohla vziať peniaze sama. Ak ide niekam von, alebo by si chcela niečo kúpiť musí si pýtať od syna a on rozhodne, či jej dá alebo nie, či to čo chce kúpiť je nutné, alebo len rozmar. Ak má na niečo chuť tiež musí za synom a pýtať si peniaze. Ak náhodou nie je doma, tak sa musí zmieriť s tým, že ju chuť prejde kým sa domov vráti. Ak by chcela niečo dcére kúpiť tak, by od Silvii dostala krik, že sa jej mala spýtať a tiež, že jej nemusí nič kupovať, lebo ona chodí k ním často a vždy jej nejaké veci donesie. Chová sa ako by jej dcéra bola jej dcérou a o všetkom musí rozhodovať Silvia. Všetci ju musia počúvať, lebo inak nezaplatí účet.   Ak dievča niečo chce, alebo by rada navštívila kamarátku, alebo kamarátka ju musí sa spýtať jej a na nej záleží, či jej to dovolí, alebo nie. Skrátka, všetko o čom by mala rozhodovať jej mama rozhoduje jej teta. Samozrejme nepáči sa im to, ale podľa nich nemajú na vyber, len robiť to, čo si Silvia praje a ju to zrejme teší, že privádza ľudí o ich slobodné rozhodnutie a právo žiť svoj vlastný život.   Prečo to všetko robí nepochopí asi nik. Má všetko peniaze, manžela a slušne prosperujúce firmy. Jediné, čo jej chýba je dieťa, ktoré ako som spomínala nikdy mať nebude a to je dúvod prečo sa snaží byť na svoju sestru ako zmija.Ona má predsa tri detí. Má to, po čom ona márne sníva a aj keby sa modlila každú sekundu nikdy by nepocítila, čo je byť šťastná a držať v náručí svoje vlastné dieťa. Cítiť jeho vôňu, dotýkať sa malých prštekov a prikladať si ho na prsia, aby utíšila jeho hlad a smäd. A to ju privádza do šialenstva a núti ubližovať svojej sestre, ktorá to v živote nikdy nemala ustlané na ružiach. Ešte kým žila jej mama, tak sa chovala miernejšie, pretože babka, by nedovolila takto ubližovať svojej vnučke.   Vzala so sebou pokoj   malej dušičky, ktorá sa len horko – ťažko vyrovnáva so skutočnosťou. Veľmi jej pomáha jediná najlepšia kamarátka, ktorej sa môže so všetkým zdôveriť, i keď sa pohádajú. Ale to k dobrému priateľstvu patrí. A majú ešte primalo rokov, aby si uvedomili, že kompromisy sa robiť dajú. Keď budú dospelé, budú sa nad všetkým už len usmievať.   Otázne je, ako dlho to vydrží Judita. Ako sa so všetkým bude vyrovnávať, keď sa jej zdravotný stav zhorší. Na to ani nechce pomyslieť a bojí sa, že práve vo chvíli, keď bude najslabšia jej Silvia dcéru vezme a bude tvrdiť, že ona sa už o §u starať nemôže. Neostáva nič iné, len dúfať a držať Judite palce, aby sa všetko zlé obrátilo v dobré a konečne aj ona žila podľa svojich predstav a mohla rozhodovať sama za seba a svoju dcéru.