Šťastie na dosah ruky

Čo všetko človek chce a môže dosiahnuť záleží len na ňom samom. Nie je to však pravidlom a je mnoho ľudí, ktorí za svoje pády nemôžu. Nechcem však písať o pádoch. Vždy sa nájde spôsob, ako sa postaviť. Chcem vám napísať jeden príbeh, ktorý navždy ostane v spomienkach, pretože zasiahol srdce toho človeka. Asi pred dvoma mesiacmi sedela žena bezmocne za stolom a prezerala si inzeráty v novinkách. Nenašla však čo hľadala, až kým sa nepozrela na zamestnanie v zahraničí. Nehľadala prácu niekde mimo svojho domova. Len si tak čítala, až kým jej do očí neudrel malý nenápadný inzerát, kde hľadali do práce ženu. Neváhala ani sekundu, zodvihla telefón, vytočila číslo a netrpezlivo čakala, kým jej to na druhej strane ktosi zodvihne.No konečne, ozval sa jej ženský hlas, ktorý ju oboznámil s prácou, o ktorú mala záujem, ale aby lepšie pochopila o čo ide, pozvala ju na pohovor hneď na druhý deň v doobedňajších hodinách. Tak ako sa dohodla so ženou z firmy, tak aj spravila. V dohodnutý termín do firmy prišla. Okrem nej tam už bol zástup iných žien pozvaných na pohovor. Mala obavy a nervozitou sa jej triasol žalúdok. Takmer po hodinovom odsatí sa zjavila žena z firmy, ktorá zhruba porozprávala o plate, práci a požiadavkách. Ako prvá sa prihlásila na raňajšiu smenu, ktorá vychádzala na sobotu. Vôbec jej to nevadilo a ani to, že musí vstávať zavčasu ráno, aby sa do práce dostala. Bola rada, že môže nastúpiť do práce. Ráno zavčasu vstala, no ale to si myslela len ona. Zabudla na posun hodiniek dopredu a tak vstala o hodinu neskôr. Začala sa panika. Rýchlo sa pripravila obliekla a ak nechcela prvý deň prísť do práce neskoro zavolala taxík, ktorý ju na jej prosby zaniesol na druhý koniec mesta za necelých desať minút. Samozrejme bez dodržiavania dopravných predpisov. Dôležité bolo, že to zvládol a ona, že prišla do práce načas. Poďakovala sa mu, zachránil jej prácu. Mala teda šťastie. Začala sa práca. Majsterka rozdelila prácu aby mohla jej ako nováčikovi vysvetliť, čo bude robiť, čo sa bude musieť naučiť. Práca vôbec nebola ťažká a namáhavá. Zo začiatku ju posúvala z miesta na miesto, aby sa všetkému zaučila. Spoznala sa s kolegyňami, ktoré ju do kolektívu prijali. Po skončení pracovnej doby jej majsterka oznámila, že miesto dostala a v pondelok nastupuje na nočné smeny. Nik si nevie predstaviť aká radosť a zhodenie bremená jej táto práca priniesla. Doma s radosťou prijala, že má robotu a všetci sa potešili. Vedeli, že práve to, že sa zamestnala im pomôže prekonať prekážky, ktoré mali neustále pod nohami a uľahčí im lepšie život, ktorý naozaj nemali práve najľahší. Ona sama bola šťastná, vedela, že jej najbližšie osôbky už nebudú musieť žiť v neistote a strachu. Začala teda pracovať a učiť sa všetko, čo v tej práci potrebovala. Darilo sa jej celkom dobre. Už na druhý deň ju postavili k stroju, ktorý sa rýchlo naučila ovládať. Všetko šlo ako po masle. Aj s kolegyňami vychádzala veľmi dobre a našla si medzi nimi dobre priateľky. Okrem práce našla v zamestnaní aj zábavu. Samozrejme, že sa tam našla aj kolegyňa s ktorou si vôbec nerozumela.Ale to ju netrápilo. Takto to šlo aj druhý týždeň. Našla si prácu do ktorej sa zamilovala a vedela, že by ju už nenechala. Aspoň nie svojvoľné. O dva týždne už mala v rukách zmluvu o trvalom pracovnom pomere. Tá radosť sa ani nedá popísať. Robila si s najbližšími plány, čo všetko sa bude dať zariadiť a hlavne mohla zabezpečiť svojich najbližších. Najviac ju potešilo, že mali istotu, ktorá im tak veľmi chýbala. Čo všetko si už mohli dovoliť a nebáť sa prekážok. Ale ako sa vraví. Šťatie netrvá dlho a možno sa ten hore veľmi nahneval radosti, ktorú tieto osoby mali. Zasiahol a tým aj do životov týchto ľudí, ktorí verili, že raz sa všetko zmení a ony nebudú musieť plakať, ale prežívať život v kľude bez myšlienok, ako to s nimi skončí.Po viac ako troch týždňoch táto žena spolu s ďalšími dostala výpoveď zo zamestnania   bez udania dôvodu. Nepochopila prečo a taktiež ani nik kto ju poznal. Vedela a ostatní tiež, že to bolo nespravodlivé, ale proti rozhodnutiu nezmohla vôbec nič. Podľa zákona bolo všetko v poriadku, ale morálne? Kto sa v dnešnej dobe pozerá na morálku? Opäť jej šťastie neprialo a opäť sa ocitla v situácii v akej bola pred pár týždňami. Z práce odchádzala so slzami v očiach. Jediné na čo myslela bolo ako to oznámi svojim najbližším, ktorí sa už tešili, že sa ich život zmenil. Ako im to má povedať, že všetko, čo si naplánovali bolo zrazu preč a ona sa bude musieť pozrieť do smutných očí, ktorá nikdy nepochopia, prečo mávajú v živote takúto smolu. Neprestávala plakať a ešte aj dnes , keď si na to spomenie má v očiach slzy. V ten deň mali slzy v očiach všetci. Tak veľmi ju tá strata práce zmohla, že rozmýšľala nad stratou svojho života. Prečo mala žiť, keď jej nič nevychádza, keď všetko, čo miluje stráca. Všetko sa však skončilo dobre bez akéhokoľvek nešťastia, vďaka najbližším, ktorí ju povzbudzovali, nech neplače a netrápi sa, že si nájde inú prácu. Ich život sa nezmenil, tak ako si to naplánovali a ona si nenašla prácu, ale zatiaľ sú spolu a to je dôležité. Spomienky jej však nik nevezme a ona nikdy nezabudne, ako veľmi blízko mala šťastie na dosah ruky.