Svoje srdce by mal darovať

Má tridsaťtri rokov, dve dcéry, manželku, zázemie. Je podnikateľ. Dosiahol všetko po čom túžil, ale aj napriek všetkému má v očiach smútok a v srdci hlbokú ranu.   Pred jedenástimi rokmi sa zoznámil s jednou ženou, ktorá mu padla do oka a srdca a už ju nenechal odísť. Obaja sa do seba zamilovali. Vystrojila sa veľkolepá svadba a spoločný život sa mohol začať. Žili v rodinnom dome spolu s jeho rodičmi. Spoznávali sa a založili si rodinku. Ako prvá sa im narodila dcéra. Všetci boli šťastí a nič ich nedokázalo rozhodiť ani odlúčiť od seba. Začali z ničoho. Okrem domu a záhrady nemali nič. Ona nepracovala starala sa o rodinu a on pracoval, ako dovozca ovocia priamo zo svojej záhrady. Po čase si založil malý podnik a začalo sa im veľmi dariť. Konečne prišla doba, keď nemuseli rozmýšľať nad tým, ako prežijú a mohli si dovoliť aj drahšie vecí a dovolenky. Po niekoľkých rokoch sa im narodila druhá dcéra. I keď mali v pláne chlapca, potešili sa aj tejto krásnej dcére, ktorú by nedali za celý svet.   Dievčatá rástli, podnik prosperoval a všetci si nažívali spokojne. Keď jeho žene skončila materská dovolenka, kúpil  jej malé potraviny, ktoré veľmi chcela. Zabezpečoval tovar a ona sa starala o predaj   a financie. Spoznávala v obchode ľudí a časom mala stálych zákazníkov, s ktorými sa okrem predaja aj porozprávala. Práca v obchode sa jej páčila. Koľké šťastie mala táto rodina. Nie každému sa podarí splniť si sen. A nie každý si to vie vážiť, presne, ako si to nevedela vážiť ani jeho manželka.   V obchode sa spoznala s mladším mužom, ako bol jej manžel. Stretávali sa takmer každý deň. Stali sa priateľmi, ktorý po nejakej dobe už neostali len pri káve a priateľskom rozhovore. Začali sa spolu stretávať po tajme, aby sa nik nič nedozvedel. Na dedine je však veľmi ťažké niečo zatajiť, a tak sa pletky o jeho žene dostali aj jemu do uší. Miloval svoju ženu a klebetám neveril. Lepšie povedané nechcel veriť, ale musel. Ľudia si o ňom šepkali a krútili hlavami nad tým, aký je slepí a nevidí, čo vystrája jeho žena. Raz večer, si sadol s manželkou ku káve a spýtal sa jej, čo je na tých klebetách pravdivé. Samozrejme všetko poprela a tvrdila, že ľudia sú zlí a všetko robia, preto aby ich dvoch rozdelili, lebo im závidia, ako sa im darí. Netušil, že jeho manželka je jediný človek, ktorý mu klame priamo do očí. Uveril krásnym slovám, že ona by mu nikdy neublížila, že ho miluje a svoje dcéry tiež. Uveril aj tomu, že ľudia im závidia ich spokojné spolunažívanie. Ospravedlnil sa jej za to, že jej neveril a podozrieval. A všetko šlo ako pred týmto rozhovorom v najlepšom poriadku. Avšak do chvíle, kým sa sám nepresvedčil, že jeho žena ho naozaj klamala a ľudia vraveli pravdu.   Raz neohlásene prišiel za ňou do obchodíku, aby sa s ňou porozprával o novej zákazke na ovocie. Jeho prekvapenie však stálo za to, keď vošiel do malej kancelárie a našiel svoju manželku v náručí   mladíka, o ktorom každý vravel a vedel, len on jediný bol ten hlupák, ktorý svojej manželke nekonečne dôveroval . stál tam bez pohnutia a ako sám vravel nebol schopný ani prehovoriť, nie ešte sa pohnúť. Mladík odišiel, jemu však manželka nedala možnosť ani prehovoriť a nakričať na ňu. Spustila, že všetko je jeho vina, že on môže za všetko, lebo na ňu nemá nikdy čas. Odišiel so slovami, že sa porozprávajú doma o všetkom. Smutný odišiel. Sadol si do neďalekej krčmy dal si pivo a rozmýšľal, kde sa stala chyba a či všetko je tak, ako mu to vykričala manželka. Uznal, že s ňou trávi malo času, ale peniaze potrebovali. Sám sebe si povedal, že keď príde domov porozpráva sa s manželkou a všetko sa bude snažiť napraviť. Nevedel však, že ho večer bude čakať ďalšia ešte krutejšia a boľavejšia rana.   Večer, keď prišla domov si nesadla na požiadanie k nemu, aby sa o všetkom porozprávali a dali do poriadku. Chladnokrvne mu oznámila bez akýchkoľvek slz, že odchádza a šla si baliť vecí. Vyjavene sa na ňu díval, nevedel pochopiť čo sa deje. Snažil sa z nej dostať vysvetlenie, ale každé úsilie bolo márne. Začali po sebe kričať a hádať sa. Výčitky a obviňovanie. Pravda bola však niekde inde. Zamilovala sa do toho mladíka a nechcela sa s ním rozísť. Nasvedčovalo tomu aj to, že ju čakal v aute pred domom. Do toho veľkého nepokoja prišli aj dcéry, pretože neboli zvyknuté na to, že sa ich rodičia takto hádajú. Nechápali, čo sa deje, ani prečo sa deje. Videli len svoju maminu, ako si balí veci do kufra a chystá sa ich opustiť. Plakali a prosili mamu, aby nešla preč. Nevšímala si ich prosby a ďalej sa balila. Žiadne vysvetlenie, len krik z každej strany. Od strachu, že to mama mysli naozaj vážne si kľakli a prosili, aby ich neopustila, ale všetko bolo zbytočné. Len tak, akoby ich nepoznala vzala kufor a vyšla z domu. Dcéry za ňou utekali v nádeji, že je to len chvíľkové a mama si odchod rozmysli. Nerozmyslela, nasadla do auta a odišla.   Keď mi tento príbeh rozprával bolo mi na nanič a neverila som, že jedna žena a matka je schopná niečo také spraviť deťom, ktoré ešte včera milovala nadovšetko. Od jej odchodu prešiel už takmer rok. Stále s jej odchodom nebol vyrovnaný. Boli v spojení, pretože mu volala, keď potrebovala peniaze. Obchod už nemala, lebo ho predala a tiež narobila dlhy, ktoré musel splácať on nakoľko neboli rozvedení. I keď bývala s iným mužom pomáhal jej, pretože ju miloval a ona sa mu neraz vyplakala v telefóne, že nie je šťastná, lebo jej mladý priateľ bol alkoholik. Ľutoval ju, ale aj nesmierne miloval. Čo si myslím, že ona využívala.   Keď o nej rozprával žiarili mu očí a len slepý by nevidel, že ju stále miluje.Spomínal na chvíle, keď jej večerami zotieral make- up z tváre, nosil raňajky do postele. Na otázku, ako na to všetko reagovali dcéry povedal, že ju nechcú vidieť a neprajú si, aby sa vrátila domov. To bolo pochopiteľné. Deti prežívajú sklamanie rodičom oveľa ťažšie, ako partneri. On však túžil, aby sa vrátila. Odpustil by jej všetko a aj by sa postaral o dieťa, ktoré s mladíkom čakala, a ak by sa vrátila aj by si ho osvojil.   Pri týchto slovách som ostala zarazená a ešte raz som sa ho spýtala, či to myslí vážne? Áno myslel to vážne. Povedal, že presne tak by to spravil, ako to povedal. Milujem ju a všetko jej odpustím. Neviem bez nej žiť a neviem milovať inú ženu.   Začala som premýšľať nad tým, či je to naozaj láska, alebo len zvyk, či posadnutie touto ženou. Myslím, nie viem, že by jej mnoho mužov nikdy neodpustilo a nikdy by ju nevzali späť. A nie len to, asi by s ňou nikdy ani neprehovorili.   On to však spravil. Všetko, čo mi pri kofole v letnej záhradke povedal aj spravil. Už som ho viac nestretla. Prečítala som si e-mail kde mi oznámil, že spolu začali nový život, a že si osvojil chlapca, ktorého berie a bude vždy brať ako jedno zo svojich detí. Obdivovala som jeho rozhodnutie a hlavne lásku, ktorú vo svojom srdci mal.Ako,   a či naďalej prežívajú spoločný život som sa už nedozvedela, ale verím, že si po tejto skúseností vstúpila do svedomia a začne si vážiť muža, ktorý ju napriek všetkým chybám nesmierne miluje.