To by neurobil
Blíži sa deň narodenín môjho manžela a otca našich detí. Ráno, keď odišiel do práce sme rozmýšľali, aké prekvapenie mu pripravíme. Nemali sme veľa peňazí na darčeky a tak som navrhla, že mu uvarím obľúbené jedlo a spolu s deťmi vyzdobíme izbu. Podobne ako sa to robieva vo filmoch. Dievčatá súhlasili a tak sme šli do obchodu, nakúpili, čo sme potrebovali. Začala som variť a medzitým sme upratovali. Dovarila som zemiakový šalát a rezne. Dala som dievčatám výkresy a farbičky a začali sme s výzdobou. Pripevnili sme to na záclonu, dvierka od skríň, skrátka všade kde sa dalo. Nafúkali sme balóny, nakreslili na ne tváričky a napísali rôzne nápisy. Povešali sme ich po izbe. Všetky sme mali radosť a tešili sa na večer. Pred príchodom sme prestreli stôl, zhasli svetlo a odišli do vedľajšej miestnosti. Rozprávali sme sa, zabávali a netrpezlivo čakali na príchod oslavenca. Siedma hodina večer sa blížila a my sme sa tešili na jeho príchod., ale nechodil. Dievčatá sa pýtali kde je, vysvetlila som im, že sa asi zdržal v robote. I keď som vedela, že to tak nie je, nechcela som si to dopustiť. Vždy som si vravela, „to by neurobil!“ keď nechodil ani po pol hodine zavolala som mu na mobil, aby prišiel, že sa ho dievčatá nevedia dočkať. Moja nálada a radosť z prekvapenia klesla, ale všetko prebiehalo, ako sme si to naplánovali. Konečne dorazil domov, zapálili sme svetlo, poblahoželali a spoločne sme sa navečerali. Po večeri sa niečo udialo na čo nikdy nezabudnem. Ukázal mi darček, ktorý dostal od priateľky. Bol oveľa hodnotnejší, ako ten náš, i keď tvrdil, že najkrajší darček dostal od nás. Moja predtucha sa splnila. Tak veľmi som chcela veriť, že to nie je pravda. To bol ten dôvod meškania. Večer sa skončil takmer nevydarenou oslavou. Možno to nebol najdrahší darček, ale bol od srdca.
Niekedy zlato a drahé darčeky neznamenajú nič. V jednoduchosti je krása a láska.
