Na fórum začala chodiť vo chvíli, keď sa jej manžel prestal venovať a všetok voľný čas trávil pri televízore. Po vyše 20 rokoch manželstva svoju ženu bral, ako ženu, ktorá mu navarí, vyperie, uprace po ňom a vyžehlí. Snažila sa s ním porozprávať, vyžalovala sa mu, že potrebuje do spoločnosti, že jej chýba jeho prítomnosť a všetko, čo zameškali výchovou a starostlivosťou o detí, ktoré sú už dospelé, by s ním chcela dobehnúť a vynahradiť si roky odriekania starostlivosťou o rodinu. Všetko však bolo márne a jej snaha oživiť manželstvo a dať mu nový nádych stroskotala na nepochopení muža, ktorého i napriek tomu mala veľmi rada. Tak jedného večera, keď jej manžel nejavil záujem sa s ňou ani rozprávať, pretože pozeral nejaký program si sadla k počítaču, nastavila stránku fóra a zaregistrovala sa. V tento prvý večer ohromená množstvom pošty a záujmu strávila na fóre dlhý čas. Konečne mala možnosť sa vyrozprávať, i keď len prostredníctvom písmen do sýtosti. Našla si tam mnoho kamarátok a kamarátov, s ktorými si písala takmer každý deň. Začal sa jej nový život. Síce si taký nepriala, ale asi nemala veľmi na výber a pre ňu to znamenalo menšie zlo, ako sa vybrať niekam do ulíc a túlať sa kade – tade. Dopisovanie si s ľuďmi, ktorým ani meno nevedela, pretože fóra sú zväčša anonymne nepokladala za klamstvo a neveru, ale za zábavu a skrátenie si času, kým jej manžel sedel a často krát aj zaspal pri sledovaní televízora. Obrat v jej živote sa stal po niekoľkých týždňoch, keď si uvedomil, že jeho manželka už neprosí o spoločnosť a pozornosť. Začal si ju viac všímať a sledovať každý jej krok. Vôbec ho nenapadlo, že všetko, čo v tejto chvíli na svojej manželke zbadal robievala aj pred tým, ako si za počítač sadla a začala písať s neznámymi ľuďmi. Nevnímal, že jeho manželka i napriek svojmu veku vyzerá vynikajúco, že sa o seba stará aby sa mu páčila. To, že navštevuje fitneska a kaderníčku pokladal za začiatok jej nevery a zo dňa na deň ju začal viac a viac kontrolovať. Pre ňu sa začalo hotové peklo na zemi. Jedného dňa, keď mala v práci dlhšiu smenu si sadol za počítač a skontroloval všetky stránky a fórum. Dal si námahu a prezrel všetkých ľudí s ktorými si písala a čo si písala. Po jej príchode jej nič nepovedal a tak zakaždým, keď mal príležitosť a čas jej chodil kontrolovať všetko, čo sa len kontrolovať dalo. Poviem Vám prečítať si toľko správ a pošty nie je sranda a zaberie to kopec času. Ale zdá sa, že jej manžel ho má navyše až – až! Keď som tento príbeh počúvala neverila som, aký vedia byť ľudia sebeckí a majetnícki. Veď, ak by nad všetkým porozmýšľal a priznal si, že nebyť jeho ľahostajnosti k nej neskončila by na fóre a nepísala by si s ľuďmi, ale venovala by sa jemu so všetkým, čo k tomu patrí. Keby nebol zaslepený sám sebou, tak by videl, že jej na ňom záleží a stále ho má rada, ako kedysi, keď sa spoznali. Ale, aby som neodbiehala od príbehu.
Patrične jej všetko začal dávať najavo v deň jej narodenín. Nedá sa povedať, že by na ne zabudol, práve naopak. Kúpil jej tri ruže a zablahoželal, ale tak chladným spôsobom, až ju to prekvapilo. Nevedela čo sa deje, ale prijala to s vedomím, že aj tak sa ich manželstvo nejako rúca a možno sa časom všetko dá do poriadku. Na svoj veľký deň si pozvala kamarátky na oslavu do jednej reštaurácie, kde sa bavila spolu s ostatnými a snažila sa zabudnúť na problémy, ktoré ju sprevádzali každým dňom. Oslava sa skončila nad ránom a každý sa unavený vrátil domov. Ona bola asi jediná, ktorej sa domov nechcelo, lebo vedela, že ju bude miesto oddychu po oslave čakať vypočúvanie manželom. Tak sa aj stalo. Len čo otvorila dvere do bytu, kde všetko už spalo a pobrala sa do kuchyne napiť sa nejakej malinovky zažila šok na ktorý nebola pripravená. Zapálila svetlo a skoro ju porazilo. Za stolom sedel jej manžel s cigaretou v ruke a koňakom v pohári a čakal, kedy konečne príde domov. Bez pozdravu rozkazovačným hlasom jej kázal si k nemu sadnúť a výsluch sa začal. Chýbala už len lampa zažatá do tváre.Tak teda v skratke mu vyrozprávala, ako sa oslava vydarila a ako sa dobre zabavila. Bola unavená a nemala chuť na dlhý rozhovor, čo on samozrejme na nej videl, a tak ju nepustil, kým mu všetko nezopakovala niekoľkrát za sebou, až ju tým nahneval. Veď okrem žien tam žiaden muž nebol až na jedného, ktorý prišiel neskôr a bol priateľom jej kamarátky. Vstala od stola a šla si do spálne ľahnúť. Nemeškal a vybral sa za ňou. Vzal si vankúš, paplón a so slovami, že si to ešte spolu zajtra preberú sa pobral spať do obývačky. V tej únave a hneve neregistrovala to, že odišiel a nemal v tú chvíľu náladu na preberanie zbytočných a nezmyselných scén náladu. Zaspala len čo sa uložila do postele a vôbec nerozmýšľala nad tým, čo ju čaká ráno. Začal sa víkend. Po oslave si dovolila spať dlhšie, keď sa však prebudila a šla si niečo zajesť a vypiť do kuchyne kávu, čakalo ju tam prekvapenie a scéna sa zopakovala, ako nad ránom. Žiadal ju, aby mu opäť všetko vyrozprávala, čo sa dialo na oslave. Aby sa vyhla nepríjemnej situácie mu ešte raz porozprávala celý priebeh osláv. Jemu to však nestačilo, neveril jej a neustále ju podozrieval, že ho klame. Nahnevala sa ešte viac, povedala mu, čo si o tom mysli vzala si kávu a odišla z kuchyne do obývačky. Zapla si televízor a venovala sa káve, ktorá ju mala dostať na nohy. Ani sa nestačila napiť a už v obývačke nad ňou stál jej manžel s otázkami, ktoré od rana počula už niekoľkokrát a liezlo jej to na nervy. Tak teda dobre, pomyslela si a chcela od neho vedieť, čo od nej očakáva a prečo je náhle tak neznesiteľný a nedá jej ani dýchať. Ako inak začal ako prvý. Vytkol jej, že chodí ku kaderníčke, že chodí cvičiť a tiež nezabudol na to, že chodí aj na fórum a počítač. Vraj si nepraje, aby sa stretávala s ľuďmi z internetu a nechávala sa pozývať na kávu a tiež, aby chodievala na posedenia s kamarátkami, lebo to sa vraj na vydatú ženu nepatrí. Z celej polhodinovej prednášky, ktorú absolvoval takmer bez prestávky, jej ani raz nepovedal, že ju má rád, a že mu na nej záleží. Proste je to jeho manželka a samozrejme slúžka a musí všetko robiť tak, ako to povie on. Aby mala doma pokoj a nemusela prežívať stresy mu povedala, že ak si nepraje na rŕum chodiť nebude, ale že o kamarátky kvôli nemu nepríde a jeden deň v týždni si nechá sama pre seba, pretože aj ona potrebuje z času na čas vypnúť z práce a starostí o rodinu. Veľmi s tým nesúhlasil, ale musel ukázať, že vie robiť kompromisy. Naraz sa jeho správanie zmenilo. Začal ju obskakovať, bol až príliš milý až ju to prekvapovalo, lebo za všetky roky spoločného života ho takéhoto nevidela. Blížili sa Vianočné sviatky. Začalo sa s prípravami a upratovaním. Samozrejme, ako väčšina z nás si darčeky nechávame na poslednú chvíľu, tak aj oni neboli výnimkou. Nakoniec všetko stihli a Vianoce sa mohli v pokoji začať. Ale čert nikdy nespí a niektoré chvíle vedia byť veľmi nepredvídavé. Tri dni pred Vianocami ju navštívila mama a samozrejme nemala v pláne odísť. Vianoce sa rozhodla stráviť u nich. S jej manželom vychádzala oveľa lepšie, ako s dcérou a to len preto, že na neho nič nikdy nepovedala a nesťažovala si. Nepokladala za vhodné, sa žalovať a už vôbec nie svojej mame, keď vedela, že je vážne chorá. Medzi rozprávaním a prípravami na Vianoce sa ženy bavia o všeličom a sú veľmi zvedavé a tak sa medzi rozprávaním naskytla aj otázka, čo jej dcéra dostala od manžela na narodeniny? Tak jej povedala, že tri ruže a nič viac. O incidente medzi nimi sa nezmienila. Nerada zaťažovala mamu a tiež vedela, že za pravdu by dala jej manželovi.
To viete, keď je na návšteve mama, tak sa byt upratuje znova a tak už poprataný a pripravený byt sa rozhádzal a dával dokopy. Pre mami je stále poriadok, len ten, ktorý spravia ony samé. V deň Vianoc sa nálada a chovanie jej manžela opäť zmenilo o 380 stupňov a ona nevedela, čo sa zase deje. Nerozprával sa s ňou, pri večeri sa na ňu ani nepozrel a pri otváraní darčekov si ju ani nevšímal a darčeky od nej otvoril naposledy. Pozrel sa, čo dostal a s chladom bez akéhokoľvek slova ich hodil nabok. Nechala to tak a nepýtala sa, čo sa deje. Nechcela aby sa v takýto deň hádali. Po Vianociach ostali bez mamy, ale nálada sa nezlepšovala. Stále ju ignoroval a nebavil sa s ňou. Tak si ho nevšímala ani ona a vybrala sa ku kamarátke. Večer sa vrátila, spravila poriadok v kuchyni a vzala si kávu do obývačky. Bez slova sedeli meter od seba. Snažila sa dozvedieť, čo sa zase deje, ale nevnímal ju, akoby tam ani nebola. Vstala a odišla do vedľajšej izby, ku počítaču. Mala v úmysle pozrieť si e-mailové správy, ale pokušenie je veľké a tak sa na chvíľu zastavila aj na fóre, kde už nejaký čas nebola. To však robiť nemala. Nevedela, že jej manžel ju kontroluje a všetko kam chodí si prezerá. Bolo už neskoro a tak si šla ľahnúť. V spálni ju na kraji posteli čakal poukladaný paplón a vankúš. To znamenalo, že si ho má vziať a ísť spať do obývačky, čo však ona nespravila. Upravila si svoju polovicu postele a ľahla si. V tom sa jej manžel zdvihol, vzal si vankúš a paplón a šiel do tej obývačky spať on. Na druhý deň, keď sa vrátila z práce ju čakala jedná z nezmyselných dlhých rozprávaní, ktoré k ničomu neviedli. Výčitky, výčitky a zas len výčitky, a tak mu už povedala, čo si o tom všetkom, čo robí myslí. Už ju prestalo baviť, to že sa nadránom prebúdza s jeho postavou nad sebou a nepretržite ju vypočúva, už ju nebaví, že ju neustále kontroluje a ignoruje. Nerobí nič zlé a má toho všetkého po krk. Tak nech jej povie, čo od nej vlastne chce, alebo nech ju nechá na pokoji. To však nemala robiť. Začal kričať, že ho len ohovára a každému sa sťažuje, že jej na narodeniny kúpil len tri ruže. Tiež vykričal, že sľúbila, že nepôjde na fóru a bola tam. Proste nepustil ju k slovu. Vtedy si uvedomila, že jediný spôsob ako to zistí o čom ona píše je ten, že jej kontroluje počítač, ktorému rozumie, pretože je to jeho dlhoročná práca. Strhla sa nekonečná hádka, do ktorej už obaja zamiešali aj svoje detí. Stáli pri boku svojej mamy, a tvrdili, že na tom nič nie je, ak si s niekým na fóre píše. Snažil sa ju pred očami detí zhodiť a spraviť z nej tú najväčšiu pobehlicu na svete, len aby mal pravdu, že ona je na vine všetkému, čo sa za poslednú dobu u nich doma stalo. Keď videl, že nepochodil, začal s inou metódou psychického nátlaku, len aby nakoniec aj tak bolo všetko tak, ako si to praje on sám. Vzal jej mobil a odmietol dať s tým, že je to na jeho meno. Nemala prístup na počítač, lebo aj to je jeho. Začal po ňu chodiť do práce. Kontroloval všetko, čo sa len dalo. Každú noc si brával posteľné a chodil spávať do obývačky. Ráno už stál nad ňou, požiadal ju aby šla do kuchyne a začalo sa vypočúvanie. Prečo to všetko robí? Čo jej spravil, že si hľadá na internete milencov? Prečo, chodí ku kaderníčke a cvičiť, keď si to on nepraje? No otázka za otázkou. Už prestávala mať trpezlivosť a v tú chvíľu si uvedomila, že má všetkého plné zuby a povedala mu, že nech ju nechá na pokoji, že ak si nepraje, aby nechodila na počítač, že nebude, ale svojich záľub sa nemiení vzdať, lebo všetko, čo robí, robí pre seba a svoje zdravie. Slovo, že na počítač nepôjde aj dodržala a tiež to, že sa nevzdá svojich záľub. Večere strávila s ním pri televízore s výšivkou v ruke, keď videla, že nemá záujem sa s ňou baviť. Tak sa postavil, doniesol si posteľné, zhasil svetlo a uložil sa do postele spať. Ostala vyjavene sedieť, potom sa vzala a odišla do spálne, alebo kuchyne.Keď videl, že ju tým nenahneval podľa predstáv, šiel za ňou a už začala hádka, že on ju nezaujíma a je jej jedno, ako sa on cíti. Takto sa to stupňovalo do neskorých nočných hodín. Raz keď prišla z práce, tak jej dal na stôl papiere a povedal, že sa chce rozviesť. Nevie, čo čakal, ale ona súhlasila. Mala už dosť toho všetkého a vôbec ju to neprekvapilo. Jeho to však rozčúlilo a začal jej vyčítať, že sa chce rozviesť, pretože ma milenca a jeho už nechce a nemá rada. A preto súhlasí s rozvodom. Od vtedy ju deň, čo deň napadal a nenechal dýchať cez deň ani v noci. Vždy si niečo vymyslel, aby ju psychický umáral a znepríjemňoval život.. Všetko sa raz musí skončiť a aj tento psychický nátlak na ňu dospel do svojho konca. Rozhodla sa, že všetko ukončí.Nikdy nespravila nič zlé. O svoju rodinu sa postarala vždy najlepšie, ako vedela a nikomu nič nechýbalo. Neklamala, nepodvádzala. Držala domácnosť, detí manžela bola im vŕbou, pomáhala v problémoch a dotiahla tam, kde sú. Nikdy sa za ňu nemuseli hanbiť a ona za nich. Ale už nemohla žiť s mužom, ktorý sa snažil za každú cenu o to, aby skončila na psychiatrii. Už sa nechcela nechať ponižovať, pred rodinou, priateľmi a deťmi a vyslovila svoje posledné slovo. Rozhodla sa! Opúšťa rodinu. Všetko, čo spoločne nadobúda necháva manželovi a deťom. Okrem osobných vecí si z bytu nič nevezme. Nebude si na nič robiť nároky a bývať pôjde do podnájmu, kým sa opäť sama postaví na nohy. S deťmi neukončí vzťahy, ale musi si uvedomiť, že aj ona má konečne právo na život. Ešte nie je taká stará, aby si nemohla vychutnať ten pravý život plný radostí a pohodlia. Som rada, že som túto ženu spoznala. Je to milá, spoločenská , dobré vyzerajúca osôbka a ja jej to rozhodnutie schvaľujem, pretože viem, aké to je byť stále kontrolovaná, napadaná, podozrievaná, psychický utláčaná. A verím, že jej nový život bude už len taký, aký ho bude chcieť mať sama, a nie taký, ako jej ho niekto vymeria. Rozhodla sa, ale neľutuje nič, čo ju v jej živote postretlo.
