Učitelia „rasisti“

  Hovorím inak, vyzerám inak, pochádzam z iného kraja, mám iné vierovyznanie, inú farbu. Som slepý, mentálne postihnutý, som vozičkár, alebo som nemý. Nič z toho však nie je dôvod na to, aby som bol diskriminovaný. Som ako všetci. Rozmýšľam, cítim, vnímam, milujem, dýcham – žijem. Niekto je vysoký, niekto nízky. Niekto je chudý a iný zase tučný. Niekto je z bohatej rodiny, iný zas pochádza z chudoby. Je toto dôvod na diskrimináciu? Všetci máme právo na život a je jedno odkiaľ pochádzame, čím sme alebo, čo sme dokázali.   Tento študent pochádza z Ázie. Študuje na Slovensku na vysokej škole technickej. Rozumom, ani študijnými výsledkami sa od ostatných vôbec nelíši. K štúdiu pristupuje zodpovedne. Jeho jedinou nevýhodou je, že pochádza z Ázie a tú sa všetko zlo začína. Jeho pobyt na Slovensku mu znepríjemňujú ľudia, ktorí by mali byť príkladom a správať sa morálne aj duševne tak, aby svojimi činmi a správaním neubližovali iným, tak aby sa nik necítil ako tento študent. Správanie sa niektorých pedagógov sa môže rovnať nie k diskriminácii, ale k rasizmu. Vezmime si príklad pedagóga, ktorý toho študenta ohodnotil nie podľa rozumových znalostí, ale podľa výzoru a farby pleti. Nezabudnem spomenúť aj profesorku, ktorá za rovnako vypracované úlohy jemu jedinému niekoľko krát vrátila zadanie späť s tým, že nie je dostačujúce a nakoniec ho aj tak ohodnotila najnižším počtom bodov, so slovami, že ak nebude spokojný môže to byť aj horšie. Jeho kolegovia uznali, že jeho práca bola dobá a nebola spravodlivo ohodnotená.   Ale kto sa postaví proti pedagógom? Kto im bude protirečiť a postaví sa za práva študenta, ktorý je len akoby prisťahovalec, aby skončili tam kde on, len preto, že sú spravodlivý?O tejto problematike sa rozpráva na celom svete, píše sa o tom, ale nerieši sa to. Nik okrem Nás samých to riešiť nemôže. Toto je jeden z mnohých prípadov diskriminácie a rasizmu o ktorých sa píše alebo sa spomenú a je ich omnoho viac, o ktorých sa mlčí. Pokiaľ si sami neuvedomíme, že každý človek si je rovný, i keď má inú farbu, národnosť a myslenie rasizmus a diskriminácia sa zo sveta nevytratí.   Rozmýšľam tak nad niektorými porovnaniami. Vykrikujeme na černochov a na opačnej strane počúvame ich hudbu a učíme sa tance. Nadávame na Aziatov a kupujeme od nich odevy a rôzne doplnky do domovov, aby nám vytvorili príjemné bývanie. Navštevujeme ich krajinu a sme ohromený ich životným štýlom.Nemáme radi ak nás navštevujú iné národnosti a predsa chodíme my k ním, aby sme zarobili, pretože naša krajina, ktorú zase navštevujú   iné národnosti nám to nedovolí.Prečo je teda potrebné útočiť na iných a dať im pocítiť, že sú nevítaný? Nebolo by spravodlivejšie, ak by sme ich brali ako seberovných a ukázali im, že nie sme ľudožrúti, ktorý za každú cenu dokážu návštevníkom, že nie sú vítaní? Veď by sme mali byť radi, že sa na našich školách učia aj zahraniční študenti a možno oni zachránia školy, ktoré by inak už dávno upadli do zabudnutia, nakoľko sa veľa mladých ľudí zo Slovenska poberá inam, do zahraničia.Ako by sa nám Slovákom páčilo, ak by naši študenti v zahraničí boli diskriminovaný len preto, že pochádzajú zo Slovenka?   Nepáčilo, tak ako sa to nepáči ani im.Viem, každý máme na to iný názor a mnohý si myslia, že by mali zo Slovenka preč, ale nech si práve tí, ktorí majú takýto názor potom uvedomia, že ani oni by nemali navštevovať ich krajiny.   Môj názor je taký, že každý by sa mal všade cítiť ako doma, i keď jeho farba je iná. Nemôžme byť všetci rovnakí a navlas sa podobať, myslieť, konať. Ale predovšetkým si musíme uvedomiť, že všetci sme ľudia.