reklama

Útek nás môže, ale aj nemusí zachrániť!

Už sa vám stalo, že ste mali potrebu niekam utiecť, len vy sami bez akéhokoľvek kontaktu s ľuďmi? Ukryť sa niekde, kde navôkol nie je okrem prírody, zvierat a spevu vtákov nik iný?Tak mne áno!Zrazu cítite, že sa na vás valí celý váš doterajší život, problémy, starosti, choroba a neustále premýšľate nad tým, čo vám opäť prinesie zajtrajšok.Ráno sa bojíte otvoriť očí a nikdy ste tak netúžili  po spánku, ako v situácii, keď ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Útek nás môže, ale aj nemusí zachrániť! 

Už sa vám stalo, že ste mali potrebu niekam utiecť, len vy sami bez akéhokoľvek kontaktu s ľuďmi? Ukryť sa niekde, kde navôkol nie je okrem prírody, zvierat a spevu vtákov nik iný?Tak mne áno!Zrazu cítite, že sa na vás valí celý váš doterajší život, problémy, starosti, choroba a neustále premýšľate nad tým, čo vám opäť prinesie zajtrajšok.

Ráno sa bojíte otvoriť očí a nikdy ste tak netúžili po spánku, ako v situácii, keď vás ovládla depka, smútok a z optimistického človeka  sa zrazu stáva pesimista.Čierna kronika, v ktorej len horko-ťažko nájdete pozitívne slovíčko, ktoré by vás v sekunde  dokázalo postaviť na nohy a hnalo vás dopredu, ako mechanika v hodinkách hodinkové ručičky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Prestávate myslieť, len sa stále viac a viac ponárate do smútku, ktorý sa okolo vás omotáva a omotáva, až vás úplne omotá a vy sa stratíte v nepoznanej temnote. A až vás celkom pohltí a vy budete márne hľadať svetielko, ktoré by ukázalo v tej ničote východ. Bránite sa, bojujete avšak nie s okolím, ale sami so sebou. Aj napriek úsiliu vyhrať tento boj prestávate vnímať všetky priority, návyky posúvate, kým sa celkom neopustíte.Stáva sa z vás ududraný, nepríjemný, stále mračiaci sa človek, ktorého nik nespoznáva, pretože   predtým ste boli usmievavý, veselý, plný elánu žiť svoj život naplno. V očiach sa ligotali iskričky, ktoré ožiarili miestnosť akonáhle ste do nej vstúpili.Zameníte si deň s nocou a len sa bezmyšlienkovite dívate do obrazovky televízneho prijímača a ani nemáte potuchu, čo vysielajú. Chodíte z miestnosti do miestnosti a nedaj Bože si nájsť miesto, na ktorom   by ste sa cítili uvoľnene. Myslíte len na to, že vás nik nemá rád, že vás nik nevie pochopiť a každý sa snaží len o to, aby vám ubližoval. Prestávate dôverovať priateľom, menej komunikujete, a čo je najhoršie vyhýbate sa ľuďom. Zavriete sa v byte a všetok čas venujete myšlienkam a nadávkam na osud, na ľudí a preklínate chvíľu, keď ste sa narodili.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uvedomujete si, že ak by ste na svet neprišli nemuseli by ste trpieť, znášať bolesť a výčitky svedomia a nemuseli by ste premýšľať nad  nezmyselnými otázkami, ktorým ani sami nerozumiete.

Mali by ste si však uvedomiť, že život sa sklamaniami nekončí, že vždy je dôvod žiť a všetka bolesť, straty a slzy by vás mali posilňovať a nie hnať do záhuby. Na to však prídete niekedy až príliš neskoro, alebo vôbec.

Kto nikdy nemiloval, kto nezažil, čo je sklamanie, kto sa aspoň raz nepotkol a nespadol, nikdy nepochopí, čo je skutoční bolesť.Bolesť, ktorá vám bráni vykonávať všetko, skôr než ste ju boli nútení spoznať. Bolesť, ktorá vám nenapadne len rozum, ale aj srdce. Bolesť, na ktorú nie je liek.Jediným účinným liekom na bolesť ste vy sami. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak vám niekto povie, či napíše, že vás miluje, že mu na vás záleží a nechce vás stratiť , to ešte neznamená, že to mysli vážne. Slova málokedy majú ten pravý význam a mnohokrát sa stane, že sa necháme opantať sladkými slovami a myslíme si, že sme v našom živote stretli niekoho, kto nás nikdy neopustí.

Poznanie pravdy, že sme boli len nejakým vyplňujúcim článkom v živote toho človeka nás bolí a pokladáme to za sklamanie, čo je následkom našej bolesti a uzavretia sa do seba pred svetom.Nemali by sme zabúdať na fakt, že sme nahraditeľní a nič netrvá večne a hlavne, že všetko krásne sa raz skončí.

Možno, ak by sme na to mysleli a dopustili, že sa to môže stať kedykoľvek neboli by sme tak zraniteľní a nemuseli by sme bojovať sami so sebou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Každý tú svoju bolesť, sklamanie prežíva svojim spôsobom. Niekto sa z neho dostane celkom rýchlo, mnohým to trvá roky a sú aj takí, ktorí sa so svojou bolesťou  nikdy  nezmieria. Šťastie majú tí, ktorí si uvedomia, že i napriek všetkým pohromám v živote sa žiť oplatí, lebo život, i keď je niekedy veľmi krutý je naozaj krásny a všetko, čo sa nám prihodí jednoducho k tomu životu patrí.Menej šťastia majú tí, ktorí sa so svojou bolesťou nikdy nezmieria a radšej volia oveľa jednoduchšiu cestu – umieranie.

Nerozmýšľajú nad svojim konaním, ani nad tým, že mnohým ľuďom zanechajú smútok a kruté spomienky na posledné chvíle ich života. Tak veľmi sa trápia, že inak konať nevedia.Sú však aj takí, ktorým vďaka bolesti pukne srdce. Ich srdce nevydrží tú nekonečnú bolesť a v jednej chvíli praskne, ako balón.Nemožno im však nič vyčítať, aj my sa môžeme ocitnúť v takejto situácii, keď by sme radšej umreli, ako znášali bolesť

.Pochopiť to môže len človek, ktorý už takýmto bolestivým sklamaním prešiel.  Vnímať  bolesť druhých neznačí zmieriť sa   s tou svojou bolesťou, ktorá je pre nás vždy oveľa bolestivejšia, ako tá cudzia.Útek niekedy neznamená zbabelosť, niekedy nám môže, ale nemusí zachrániť život. Všetko záleží na nás samých, na našom uvažovaní, čo má,  a čo nemá pre nás význam.  

Etela Kováčová

Etela Kováčová

Bloger 
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Už v detstve som rada čítavala knihy, čo ma inšpirovalo a sama som si začala tvoriť vlastnú tvorbu.Som človek, ktorý miluje hudbu kdekoľvek a kedykoľvek,pretože vystihuje náladu v dannej chvíli. Zoznam autorových rubrík:  pribehyzvieratkámyšlienkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu