Vďačný syn
Mal desať rokov, keď mu zomrela mama. Vychovával ho otec, ktorý tiež nebol celkom zdraví. Mal nevládne nohy a nevedel sa veľmi pohybovať z miesta na miesto. Doobeda upratal, popral a navaril a čakal na syna zo školy. Takto to šlo z dňa na deň, z roka na rok. Svojho syna miloval nadovšetko. Nikdy sa už neoženil. Všetok čas venoval jemu. Nežili v bohatstve, ale mali všetko, čo potrebovali pre život. Skončil základnú školu, doštudoval aj strednú a odslúžil si vojenskú službu. Jeho otec bol stále viac chorlavejší a nevládnejši. Nezanevrel však na svojho syna, pomáhal mu vo všetkom, ako vedel. Jeho syn si našiel priateľku. Oženil sa a dostali nový byt v ktorom všetci spoločne bývajú. Majú už aj svoje detí a on sa stará nie len o svoju rodinu, ale aj svojho otca, ktorý má už ďalšie choroby zodpovedajúce svojmu veku. Chodí do práce a z práce domov. S otcom po vyšetreniach a okrem toho sa venuje svojej manželke a deťom. Je to veľmi pekné, že sa syn dokáže tak postarať o svojho otca, ktorý mu venoval všetok čas a dbal na to, aby sa z neho stal dobrý človek, vynikajúci manžel a dobrý otec. Dnes žijú všetci spolu a pomáhajú vo všetkom navzájom. Odvďačil sa otcovi láskou a starostlivosťou a láskavosťou za všetku jeho otcovskú lásku. Kiež by takých rodín bolo viac.
