V očiach má slzy, v srdci veľkú ranu a v hlave spomienky

Mala 17 rokov, keď sa po prvý krát vydávala. Vtedy čakala už dieťa piaty mesiac. A spoločne so svojím mužom sa naň tešili. Ich manželstvo však vydržalo len niekoľko mesiacov a dieťa sa už svojho otca nedočkalo. Ušiel od ženy, o ktorej si myslel, že je jeho jedinou životnou láskou.Aby ho za útek potrestala tak mu zakazovala styk s dievčatkom „ dcérou“, ťahala ho po súdoch a vždy si niečo našla, aby dcéru nemohol ani vidieť. Samozrejme, že prišiel čas a jeho to prestalo baviť a tak sa rozhodol, že na dieťa, i keď ho nemôže vidieť platiť bude a už viac ju ani nevidel. Dcéra sa však pravdu nedozvedela. Žila a žije v pravde, ktorú jej povedala mama, že ich otec opustil ešte skôr, ako sa narodila a viac nejavil záujem ani o jednu z nich. Žila s dcérou sama niekoľko rokov a po čase sa zoznámila s mužom, ktorý si jej dcéru adoptoval a dal jej svoje meno. Jej mamu si vzal za manželku a začali žiť nový život v novom byte, ktorý si postupne zariaďovali, tak isto ako aj svoj život. Prvý rok sa im narodila spoločná dcéra z ktorej mali všetci radosť. Všetko šlo ako malo. Žena sa starala o domácnosť a detí a muž chodil do práce. Samozrejme, že im veľa pomáhal aj otec ženy a rodičia jej muža. Byt len prekvital, tak ako aj ich manželstvo. Jasné nejaké tie bezvýznamné hádky sa kde tu vyskytli, ale vždy vyhrala žena. Proste sa s ňou nedalo súťažiť v meraní jazyka. A už vôbec nie ak je muž tichej povahy. Všetko sa však veľmi rýchlo vracalo do pokojnej situácie a po dvoch rokoch sa im narodilo   druhé spoločné dieťa chlapec. To bolo oslavovania a radosti, ako skoro v každej rodine, kde otec túži mať syna. Tú sa všetky problémy len začínali. Častejšie sa hádali kvôli tomu, že vraj viac kričal a komandoval dcéry a syna stále obhajoval. Vedela, že to nie je pravda, ale musela si dôvod na hádku nájsť. Vyriešila to tým, že ponechala starostlivosť a výchovu na neho a začala chodiť do práce, kde si našla milenca. Z ranných smien sa stávali smeny nočné a vždy sa nejaká výhovorka našla, len aby sa so svojou novou láskou mohla stretávať. Doma vyvolávala neustále hádky a riešila ich tichou domácnosťou. Deťom vyprala, navarila a aj upratala po nich, mužovi však ani len nepozdravila, ale v deň jeho výplaty mu vzala aj výplatnú pásku. Nemal ani tušenia o tom, že ho podvádza a za jeho chrbtom sa stretáva s kolegom z práce a u neho doma si užíva nádherné chvíle radosti. Veď prečo by mal myslieť na niečo zlé, keď mu prisahala, že ho nikdy neopusti a ostane s ním do konca života. Veril jej, že ho miluje. Po veľkej búrke prichádza dúha a tak to bolo aj u nich. Nakoniec sa udobrili a žili, ako kedysi na začiatku s veľkou láskou. Avšak jej výlety neustávali, ale naopak stretávala sa s ním častejšie a už mala aj viac času, pretože jej manžel si našiel novú prácu s dlhou pracovnou dobou. Takto sa to ťahalo niekoľko rokov. Asi dvakrát bola aj v nemocnici, kde si dala vziať dieťa, ktoré tvrdila, že je manželove, ale vedela, že to nie je pravda. Lož a podvody netrvajú večne a tak sa aj jej nevery odhalili a doma vypukla vojna. Ušli sa aj nejaké facky a nadávky, ale to zrejme nemal robiť. A nemal aspoň tak mu to vykričala. A začala konať. Podala návrh na rozvod a zverenie detí do svojej výchovy a tiež určenie výživného, kde napísala závratné čísla. Samozrejme z bytu, ktorý spoločnými silami dali do poriadku a zariadili ho vyhnala a musel ísť bývať k rodičom.Po nejakom čase sa konalo pojednávanie, kde detí zverili manželke a jemu prisúdili platiť výživne s tým, že si môže detí brávať každý druhý víkend. Samozrejme, že s rozhodnutím nebol spokojný a chcel detí do opatery. Podal odvolanie, kde uviedol, že jeho už skoro bývala manželka udržiavala styk s iným mužom niekoľko rokov.   Ale súdy sú niekedy nevyspytateľné a tak miesto, aby pravda vyšla najavo sa ešte pred súdom znemožnil a bol vysmiaty, že sa tak dlho nechal klamať. Bolo to prijaté, ako ohováranie a zaujatosť voči svojej žene, ktorá sa podľa svedkov riadne starala o detí a muža a okrem toho aj pracovala. Súd teda nevyhral, len si pridal polienko do ohniska. To ešte nevedel s akou zmijou žil pod jednou strechou takmer desať rokov. Vojna sa len teraz začala. Z bytu mu nedala ani jeho vecí a už vôbec nie to čo spolu nadobudli. Detí mu neukazovala a bránila styku s vyjadrením, že ju kľudne môže dať aj na súd, čo samozrejme spravil. Nepochodil však, pretože na súde uviedla, že na detí zlé a nechcú k otcovi ísť, pretože ich poburuje proti matke a tak súd určil znalca, ktorý to všetko mal vyšetriť. Stretli sa teda o nejaký čas na psychologickom vyšetrení, kde znalec dal matke za pravdu nakoľko detí k otcovi chodiť nechceli. Bolo jasné, že boli navedení matkou, ale proti znaleckému posudku je už ťažké sa odvolávať a tak otec prehral opäť. Nehneval sa na detí, pretože vedel, že všetko, čo povedali nebolo z ich hlavy a boli navedení matkou. Veril, že keď dospejú a budú schopné vidieť pravdu prídu k nemu a pochopia, že nie on ale ona bola na vine, že sa ich rodina rozpadla. Ale to bolo vo hviezdach. Vedel aj to, že keď budú vyrastať s matkou nenávisť k nemu sa bude stale viac a viac zväčšovať. Všetko, čo spravila obrátila voči nemu a vzala mu aj to jediné, čo na svete najviac miloval. Detí! Detí, o ktoré sa stále s láskou staral, detí, ku ktorým nocami vstával, detí pre ktoré by aj zomrel. Ona začala nový život s milencom, s ktorým sa roky stretávala a on prišiel o všetko, len   pretože nesúhlasil s tým, aby ho podvádzala. Možno raz, keď príde čas sa to všetko obráti a konečne jeho bývala pocíti na vlastnej koži, aká vie byť beznádej krutá. Naďalej svoje detí miluje a vždy ak má možnosť tak sa na ne díva aspoň z diaľky, ale nevie odpustiť spravodlivosti, že dala za pravdu žene, ktorá podvádzala celý život a na skutočnú a milujúcu ženu sa len hrala.