Vianoce na ktoré nezabudneme Dnes som našla medzi popísanými papiermi list adresovaný Ježiškovi od jednej z mojich dcér. Písala v ňom , čo by si priala pod stromček.
Prekvapil ma obsah, pretože práve ona si každý rok priala hračky, oblečenie a všetko, čo ju napadlo. Tento krát to bolo iné.Nemyslela len na seba. V prvom rade si priala nový byt pre maminku, sestry a aj seba a tiež malého plyšového psíka. Ak, by som sa opýtala ďalších dcér, čo by si priali pod stromček, odpoveď, by bola rovnaká. Bývame v podnájme už dva mesiace. Je to Náš prvý podnájom, do ktorého sme šli zo zmiešanými pocitmi a nevedomosťami, čo Nás čaká. Začali sme si zvykať, zariadili sme si izby a začali si odriekať, to čo by sme si vo vlastnom byte vychutnali.Zmierili sme sa so skutočnosťou, že sa naše práva vychutnať si bývanie obmedzili, a že kedykoľvek môže prísť majiteľ a povedať, aby sme sa do určitého dátumu vysťahovali a našli si nový podnájom, čo sa aj stalo. Termín vysťahovania sme dostali k 15 decembru, len pár týždňov pred Vianocami. Nálada Nám klesala a začali sme rozmýšľať, kam pôjdeme. Prečo Nás majiteľ nenechal bývať vo svojom byte do konca mesiaca, i keď sme všetko mali vyplatené na tri mesiace do konca roka, som vysvetliť nemohla.Jednoducho bez udania dôvodu a bez akéhokoľvek citu v srdci na svojom rozhodnutí nič nezmenil. Jednoznačne výpoveď z podnájmu, Bolo mi detí veľmi ľúto. Nik si nevie predstaviť smútok, ktorý v sebe mali, tak isto ako aj ja. Zrazu prišla ponuka, ako blesk z jasného neba. Dostali sme do podnájmu rodinný dom za takú istú cenu, ako sme platili trojizbový byt..Nebol síce zariadený a všeličo v ňom bolo potrebné opraviť, ale boli sme šťastné. Šťastné aj napriek tomu, že to bola dedina a spoje Nám nevyhovovali a tiež by sa musela meniť základná škola.Bola som sa na ten dom pozrieť. Pekný jeden poschodový dom, garáž a veľká pekná záhrada. Za domom pretekal potok a za ním bol les.Veľmi pekné prostredie a tak som podnájom vzala. Deťom som doma ukázala fotky domu aj okolia. Potešili sa, i keď vedeli, že dom nie je Náš. Podstatné bolo , že sme ho mali prisľúbený na dva roky. Zdalo sa, že Náš problém je vyriešený. Majiteľ dal súhlas, aby sme vybavili všetko, čo bolo potrebné, a že je všetko v poriadku. Aspoň sa to tak zdalo. O týždeň majiteľ domu zavolal, že musíme so sťahovaním počkať lebo je treba vymeniť kotol. Vtedy som začala mať podozrenie a tušenie, že z toho podnájmu nič nebude. Tak veľmi by som sa chcela mýliť, ale nemýlila. Po niekoľkých dňoch majiteľ zavolal, že ľutuje, lebo sa objavil potencionálny kupec. Obaja vieme, že pravda bola iná. Myslím, že tú ponuku oľutoval a prišiel na to ,že za podnájom môže získať viac. A ja hlúpa už som si začala myslieť, že existujú ľudia s dobrým srdcom. Keď som to povedala deťom boli smutné, pretože sme si robili plány, ako si dom zariadime a kto bude mať kde izbu. Plánovali sme a rozmýšľali, čo ešte potrebujeme dokúpiť, pretože pri sťahovaní do druhého podnájmu sme museli polovicu nábytku predať. Viem, ako sa tešili a bolo mi ich veľmi ľúto. Život a ľudia sa vedia nesmierne zahrávať s našimi citmi.Začal sa vybavovať ďalší podnájom. Taký istý byt v akom bývame a za takú istú cenu, len v horšiom stave. Nemáme však na výber a musíme vziať, čo je voľné, len aby sme Vianoce nestrávili na ulici.Problém ako zaplatiť dvojmesačný podnájom sme vyriešili predajom nábytku, ktorý Nám ešte ostal. Ani tento podnájom ešte nie je istý, pretože zmluva nebola podpísaná a práve dnes ju mali podpísať, ale nestalo sa tak a nestalo sa tak a ani nezavolali. Takže nemáme potuchy kde vlastne strávime Vianoce. Neistota a neustále rozmýšľanie, čo bude ďalej je častá téma, ktorou sa zaoberáme a netušíme, čo sa stane. Ostali sme úplne samé. Nemáme nikoho, kto by Nám v týchto ťažkých chvíľach pomohol. Človek, ktorý Nás do toho dostal je šťastný. Má svoju rodinu, z ktorej ho nik nevyháňa, neobmedzuje a nemusí sa báť, kde prespí nasledujúce dni, alebo strávi Vianoce. Verím, že aj my budeme mať raz také šťastie a už nebudeme musieť zaspávať s myšlienkou, či Nás nasledujúci deň majiteľ nevyženie. A pokiaľ ide o Vianoce, i keď nič nemáme a ani predstavu, kde ich strávime budú pre Nás rovnako pekné, ako každé predtým, pretože ich strávime spoločne. Nezáleží kde, nezáleží čo pod stromčekom nájdeme, čo budeme mať na stole. Budeme spolu s láskou, ktorú k sebe cítime.To je ten najkrajší dar, aký si môžeme dať navzájom!
