Voľba
Každý z nás má voľbu byť, či nebyť! Ale nik z Nás nevie, či je tá voľba správna, alebo nesprávna. Všetci túžime po šťastí a predsa si neuvedomujeme, čo vlastne to šťastie je. Tak, ako si neuvedomujeme hodnutu lásky a života.
Je to tak. Sme ľudia. Robíme chyby a neraz sa vraciame do tej iste mláky, z ktorej sme sa prednedávnom snažili újsť. Nepripúšťame si, že minulosť sa jednoducho nedá vrátiť a ani znova prežiť. Stále tam totiž ostáva to pochybenie – čo, ak?
Veríme na zázraky. Chceme sa dotýkať hviezd, ale ak máme túto možnosť, nevyužijeme ju!
Máme strach nazrieť do budúcnosti a spoznávať to malo, čo Nám ešte v tom krátkom čase ostáva. Prečo je to tak? Koľkokrát by sme mohli zmeniť svoj osud, koľkokrát by sme mohli povedať, že žiť sa Nám naozaj opaltilo. Ale nepovieme to, máme strach. Strach sami zo seba!
V živote každého z Nás je okamich, keď sa musíme zastaviť, poobzerať sa a premyslieť si, ktorou cestou sa vydať. Nesmieme však premýšľať o tom, čo Nás na tej ceste čaká, preto že strach z nezvádnutia prekážok Nás odradí a my sa tou cestou nevydáme.
Rozhodovanie nie je ľahké. Musíme sa naučiť ovládať a neukrývať svoje city, len preto že sa bojíme ľudí a okolia okolo seba. Musíme nájsť spôsob, ako žiť sám so sebou, dôverovať si. Ak pochopíme seba – pochopíme okolie! Je to niečo, čo sa vyvíja z dennodených stretnutí s ľuďmi, ktorých chápeme, a ktorý chápu Nás. Vnímame krásu okolo seba a nájdeme ju tam, kde sme ju predtým nevideli. Zmocní sa Nás povznášajúci pocit, cítime sa šťastne, aj keď nevieme prečo. Všímame si to, čo sme predtým prehliadli. Tomu, koho milujeme sa zahľadíme do očí a vidíme v nich všetky Naše pocity, nádeje a túžby. Slovom, sme šťastní, že s tou osobou môžme byť.
Už len prítomnosť milujúceho človeka, na ktorého často myslíme Nás naplňa teplom, hoci sa ho nedotýkame. A potom jedného dňa sa ho dotkneme. Zmocňuje sa Nás čoraz väčšie vzrušenie, chceme s tým človekom ustavične byť, nie sa s ním vyspať, len s ním byť a pomaly si na seba zvykať. Najprv sa podeliť o slová, potom o telo. Vtedy začnete vážne uvažovať o milovaní. Ale najprv budete o ňom len snívať. Nebudete sa do ničoho ponáhľať, počkáte si na ten správny okamich. Chcete, aby tá láska vydržala naveky. A preto sa len pomaly, pomaličky približujete.
Deň za dňom, minútu za minútou, sekundu za sekundou, okamih za okamihom sme k tomu človeku bližšie a vieme, že Nás nesklame, že Nám bude verný a budeme sa môcť na neho spoľahnúť, aj keď nie sme spolu! Pravá láska Nám poskytne uspokojenie, dá Nám vieru, šťastie a vyrovnanosť. Zaľúbiť sa je čosi, ako zažať svetlo v tmavej izbe. Odrazu je všetko žiarivé, plné jasu. Nikdy nie ste sami, pretože sa navzájom ľúbite!
Veríme, že niečo existuje, ale skutočnú lásku sme však nezažili. Možno zo začiatku, ale ďalšie roky to bola hra a otázka času. Uvedomujeme si, že priveľa rozmýšľame a nakoniec sa dostaneme do štádia, že už nerozoznáme pravdu od klamstva.
Zrazu máte toho veľa na srdci a nedokážete sa s tým vyrovnať. Ocitnete sa v zlomovom životnom období, kedy chcete nájsť tú správnu cestu na križovatke života. Skúšame bojovať s dôverou a ani nevieme prečo.
Možno niečo hľadáme, ale nevieme čo! Vieme len, že čosi chceme nájsť. Ak to nájdeme, opustíme to v domienke, že to nebolo to správne, čo sme hľadali. Ale, čo ak áno?
A opäť je tú s Nami voľba rozhodnúť sa správne, alebo nesprávne. Ostávajú Nám pojmy, ako láska, šťastie, strach, rozhodnutie , nad ktorými neprestaneme premýšľať a hľadať to povestné, áno – nie!
