Spoznala som ju keď začala chodiť na strednú poľnohospodársku školu v Košiciach. Bolo to veľmi pekné dievča. Gaštanovohnedé kučeravé vlasy jej padali po plecia, opálená tvár, na ktorej vynikali slabo nalíčené oči, ktorými sa pozerala priamo do duše človeka, úsmev, ktorý by jej závideli mnohé ženy a zuby biele ako sneh. Jej postavu by ocenili mnohé módne agentúry.
Pravidelne navštevovala školu, učila sa a mala plány do života. To však len do chvíle, kým nespoznala chlapca, do ktorého sa zamilovala, tak, že zabudla na všetky svoje plány a v prvom rade sama na seba.Pomaly, ale isto vymeškávala školu, túlala sa, začala klamať doma, len aby nemusela do školy a mohla sa venovať chlapcovi, ktorý ju síce mal rád, ale radšej mal svojich kamarátov a omamné látky.
Aby ho nestratila a trávila s ním každú chvíľku začala s alkoholom, nakoľko omamné látky odmietala. Túlali sa sedávali po stavbách, klubovniach, pivniciach a všade, kde by sa vyhli policajtom, veď ešte boli vo veku, keď sa mohli dostať do detského domova.Nepomáhali vyhrážky v škole, krik rodičov, zákazy a tresty. Proste bola tak zamilovaná, že obetovala pohodlie, dobrú rodinu a lásku, ktorú jej dávali.Zo školy ju samozrejme vyhodili. Mali na to právo, vtedy nebola povinná desaťročenka a hneď zo základnej školy sa mohlo ísť do práce, ak nejaká bola.
Po čase z alkoholu prešla na omamné látky a tam sa začala jej premena.Tvár sa menila na pokrčený papier, zostarla o pár rokov. Vlasy stratili lesk a hustotu. Už jej úsmev nebol pôvabný a oči sa dívali nepríčetne niekam do diaľky, bez známky života.Konečne celkom zapadla do partie, kde všetci holdovali omamným látkam, alkoholu a nestarali sa o seba ani z vonkajšej a ani z vnútornej strany. A na svoje zdravie absolútne nepozerali. Samozrejme akonáhle sa niekto pokúsil dávať im rady a poúčať, že takto sa nikam nedostanú, tak boli pre nich ti najhorší ľudia.
O niekoľko mesiacov ostala v druhom stave , ale ani to nebol dôvod, aby sa o seba začala starať a keď už nedbala o svoje zdravie mala dbať o zdravie dieťaťa, ktoré sa na svet nepýtalo. Ale nie, radšej naďalej holdovala alkoholu a omamným látkam. Na pravidelné prehliadky nechodila, nemala na to predsa čas. Zo dňa na deň sa opúšťala viac a viac. Dieťa možno nechcela, ale časom si uvedomila, že to môže byť prínos peňazí, za ktoré by si mohli kúpiť alkohol a toulén.Celé tehotenstvo prežila v špine a bez hygieny, bez základných potravín a vitamínov pre dieťa.
V nemocnici po pôrode jej dieťa vzali a umiestnili do detského domova, kde ho mohla chodiť navštevovať, alebo ponúknuť k adopcií, čo však neurobila. Chodievala za svojim synom, nejaký čas a potom sa na neho celkom vykašlala. Dieťa sa dostalo do rodiny, kde sa ma dobre a má všetko, čo potrebuje a hlavne lásku, i keď nie biologických rodičov. Je dôležité, že dieťa napriek nezodpovednej matky je zdravé a nemá žiadne zdravotné problémy.
Čo sa však stalo s jeho matkou a otcom?Otec zomrel na predávkovanie omamnými látkami a z matky sa stal len duch, ktorý sa prediera životom. Duch, ktorý čaká len na chvíľu, aby sa jeho nezmyselné blúdenie zastavilo a konečne našiel svoj pokoj.
Pred nejakým časom som ju stretla. Ani som ju nespoznala, len som prešla okolo ostrovčeka so zeleňou, kde pracovala na polovičný úväzok, z úradu práce.Zastala som vo chvíli, keď ma oslovila. Chvíľu som sa len dívala, nevedela som kde ju mám zaradiť. A potom som si spomenula. Rýchlosťou blesku mi preletelo spomienkami dievča, ktoré bolo ako bábika a naraz predo mnou stala žena, na ktorú sa nik ani len nepozrie, alebo ak áno, tak len s dávkou odporu.Mastné, špinavé, riedke vlasy zopnuté do gumičky, strhané, veľmi staro vyzerajúca tvár bez líčidiel, kde lícne kosti boli len obalené kožou. zápachom smradľavé oblečenie držalo ľudí od nej na diaľku. Bola tak schudnutá, že mala problém držať motyku v ruke a oblečenie na nej viselo, ako na vešiaku. Jej plynule rozprávanie sa už dávno podelo niekde preč a bolo veľmi ťažké rozumieť tomu, čo vraví. Už ani biele zuby jej tvár neskrášľovali, ako kedysi, keď som ju poznala na začiatku. Prehodila som s ňou pár slov a vyhovorila som sa, že sa ponáhľam.
Cestou som premýšľala nad tým, ako je možné, že sa človek dokáže takto opustiť a dovoliť, aby sa mu ľudia vyhýbali. Snažila som sa prísť na to, ako môže takto žiť, kde spáva, kde sa kúpe, ale to asi nikde inak, by tak nezapáchala. Nedalo mi pokoj, ako môže žena chodiť po ulici neupravená a špinavá.Nepochopila som a myslím, že ani nikdy nepochopím, prečo sa takto ľudia spustia len kvôli dávke drogy, omamným látkam a alkoholu.Kde je ich hrdosť, keď nemajú na svoje omamné látky peniaze a ponúkajú svoje telo za pár korún, len aby sa na nejaký čas cítili, ako v nebi?Čo sa s tou teraz už dospelou ženou stalo neviem. Neviem, či žije, či sa predrogovala. Od tej chvíle som ju už nestretla. Jedno však viem, že si jediným rozhodnutím pokazila celý život, ktorý mohol byť vďaka nej samej úspešný, pretože to bolo najkrajšie dievča, aké som kedy videla.
