Človek by sa nikdy nemal vraciať do minulosti, mal by sa radovať z prítomnosti a vedieť, že to šťastie ho čaká aj v budúcnosti. Pre tento jediný krát poruším pravidlo neznámeho výroku a vrátim sa na začiatok a dávam si otázku...“ Môže sa stať zdanie, sen, Deja vu skutočnosťou? Áno môže i keď do nedávna som neverila, že je to možné, ale ako povedal ( vtedy pre mňa ešte neznámi muž ). „ Nádej vraj umiera posledná, ale môže aj zaspať!“ Nádej, ktorá zaspala sa pokúsi zobudiť bozkom, hudbou, pohladením. Nádej, ktorá vo mne zaspala sa začala prebúdzať hudbou jeho hlasu a pohladením myšlienok túžby, ktorú vo mne vyvolal a túžim po bozku, ktorý síce zobudí moju nádej úplne, ale...dá mi nádej snívať! A sny sú na to, aby sa plnili. Stačí natiahnuť ruku a máš ich na dosah. Nie je nič krajšie, ako snívať a byť vysnivaný. Zobudil moju nádej a ja som mu veľmi vďačná, pretože nechcem iného princa, našiel si ma kráľ!
Ten môj kráľ napísal, že v galaxii je tento týždeň päť nových hviezd, jedna žltá vo Veľkom voze ( MX5111),MX5112 v súhviezdi Oriona ,tiež žltá a tie ostatné tri voľným okom nevidieť. Ja som tam videla jednu hviezdičku, ktorá ma očarila. Mala najkrajšiu farbu a jediná žiarila. Hviezdičku, ktorá svietila len pre mňa, akoby mi vravela pozri sa na mňa, neklop zrak som tu pre teba. Svietim ti na cestu do srdiečka, ktoré ti otvorilo svoje dvierka dokorán. Budem ťa na tej ceste hriať. Nastavila som dlaň a hviezdička sa usadila. Hreje ma a svieti na cestu, nepáli – horí túžbou zaviesť ma do srdiečka plného lásky a pochopenia, nesplnených snov, dotykov z mesačnej hmly, závoju hviezd trblietajúcich sa vo vlasoch pripomínajúcich záhadnú noc plnú splnených prianí.
Zrak som nesklopila, pretože ma hviezdička ožiarila a s nádejou prebudila aj strach. Strach vstúpiť do galaxie, ktorá má nekonečné sny a kde nikdy nedosiahneš koniec. A ten koniec túžim hľadať s hviezdičkou na dlani. Nedá sa nevidieť hviezdy. Tá moja bola v strede ako srdiečko. Vesmír je plný hviezd stačí si vybrať a ja som si vybrala. Hviezdičku môjho srdiečka a aj keď nie som astrónomka a nepoznám hviezdy, neviem ako sa volajú, ako vznikajú a zanikajú, verím, že i napriek tomu vybrala som si hviezdičku blízku, veľmi blízku môjmu srdiečku a začínam ju milovať. Moja hviezdička vraví, že všetci sme nepraví, ale treba si vybrať toho, ktorý ti urobí svet krásnym, napríklad raňajkami do postele, výletom k moru, milovaním každé ráno a ja k tomu ešte dodám...prechádzky mesačnými večerami, zaspávanie v náručí s hudbou navzájom bijúcich srdiečok, dotykmi jemnými ako anjelské krídla, bozkami, ktoré nespaľujú túžbu a vášeň, ale vytvárajú novú oveľa vzrušujúcejšiu, oveľa krajšiu, tajuplnú vášeň, ktorá nám zavedie do ničím nerušenej atmosféry nevnímajúc svet okolo seba. Trápenie, smútok, problémy, ktorá nás opojí drogou zvanou LÁSKA!
Tak začnem tými raňajkami, pretože nové znamená aj krásne. Áno cítim to, je to ten najkrajší pocit, pocit dotýkať sa hviezd a cítiť dotyky ranných lúčov. Dotýkať sa človeka na ktorého neprestávame myslieť ani v sne.
Život je naozaj veľmi krásny!
