Zmarená šanca alebo sklamanie?
V piatok večer som si prezerala stránku s ponukou práce. Žiadne volné ponuky, ale jednu som predsa len našla a poslala emailom žiadosť o prijatie do zamestnania. Neverila som, že sa mi niekto ozve, ale v kútiku srdca som neprestávala dúfať. Víkend prešiel a začal sa nový týždeň.
Práve som sa pripravovala k detskej lekárke, keď mi zazvonil mobil a ozval sa nejaký mužský hlas. Spýtal sa na moje meno a aj na to, či som reagovala na ich inzerát na internete ohľadom zamestnania. Až sa mi srdce rozbúchalo radosťou, že sa mi ozvali a dohodli sme sa, že ešte v ten deň sa na podniku zastavím a uvidí sa, či ma príjmu. Keď som tam konečne dorazila modlila som sa v duchu aby ma prijali do zamestnania, lebo prácu súrne potrebujem. Bývam v podnájme, a tak som sa príležitosti pracovať veľmi potešila.Ešte chvíľku som čakala v kresle u sekretárky a potom som bola uvedená do kancelárie riaditeľa. Usadil ma a začal rozprávať, aká je ich firma prosperujúca, ako sa v nej zamestnanci majú dobré a práca je veľmi dobré ohodnotená. Dohodol mi s vedúcim skúšobnú smenu na druhý deň. Mala som chuť ho od radosti objať.
Spokojná som odišla domov a hneď si začala pripravovať pracovné veci. Poobede, keď sa mi ten istý hlas ozval som ostala zarazená, že som prišla o prácu, ale nebolo to tak. Dostala som len informáciu, že sa zmenil pracovný čas z rána na poobedie. Uľavilo sa mi!
Celý večer som rozmýšľala, aký tam bude kolektív, ako sa tam presadím a či zvládnem prácu, ktorú som predtým vôbec nerobila. Mala som obavy, ale zároveň som sa veľmi tešila. Poobede som nastúpila do práce. Vedúci koordinátor ma previedol celou výrobou a skončili sme na mieste, kde som mala pracovať ja. Zoznámil ma s kolegyňou, ktorá ma mala zaškoliť. Volala sa Gabika a bola veľmi príjemná žena. Postupne som sa zoznámila s celým kolektívom pri páse. Bola to veselá kôpka ľudí a hneď sme si porozumeli. Postupne ma zaúčali do práce a poznávania stroja. Komunikovali sme spolu, akoby sme sa poznali a pracovali spolu už dlhší čas. Dobrý kolektív je základ, aby sa nový člen necítil nepríjemne.
Počas prestávky mi rozprávali, ako to vo výrobe funguje, čo môžem a čo nemôžem a na koho si mám dať pozor a samozrejme nezabudli na to, že za prácu, ktorá naozaj nie je ľahká dostávajú minimálnu mzdu na to, že robia dvanástky. Jediný zákaz, ktorý ma v ten deň prekvapil bol ten, že v celom objekte bolo zakázané fajčiť. Čo by ma možno tak netrápilo. V ten deň sa skončil v práci normálne a ja som si povedala, že to ešte vyskúšam a prídem aj na druhý deň. S koordinátorom som sa dohodla na ráno. Doma som porozprávala, ako príjemne som sa v práci cítila a aký super kolektív som dostala. Všetci sme mali radosť, že tá práca vyjde. Šla som skôr spať, aby som ráno o štvrtej vstala a nezaspala do práce.
Ráno som normálne nastúpila do práce, ale smenu mala už druhá skupina. Malo vravná, vážna úplný opak tej včerajšej, aj čo sa týka samotnej práci. To mi tak ani nevadilo. Skôr som ostala v šoku, keď mi zazvonil mobil a náhodou šiel koordinátor a videl, že volám. Zastavil sa a predniesol prednášku, že za každý hovor, ktorý bude odhalený je pokuta 500 korún bez výnimky čoho sa ten hovor týka. To ma veľmi nahnevalo. Doma som mala detí, o ktorých som nevedela, čo robia a tak za čas potrebujem informácie, aby som nebola nervózna a mohla v kľude pracovať. Vraj je mu to ľúto, ale také sú príkazy.
Nahnevalo ma to a tiež ma nahnevalo, že chodil každú chvíľu a sliedil, čo by na Vás našiel, aby mohol mať prednes. Úplne v šoku som ostala, keď som sa dozvedela hodinový plat. Po odpočítaní všetkých poplatkov to vychádzalo na nejakých tridsaťšesť korún na hodinu. Vraví sa, že zahraničie využíva Slovákov, ako lacnú pracovnú silu. A, čo robia teda slovenský zamestnávatelia? Veď to nie je využívanie ľudí? Vedia, že na východe je s prácou problém a tak toho využívajú. Ľudia nemajú na výber, a tak príjmu akúkoľvek prácu a nechajú sa ponižovať a sekírovať predstavenstvom a ešte sa pri tom usmievajú. Len, aby neprišli o zamestnanie. Tu prácu som nakoniec neprijala. Určite budem mať väčšie šťastie a nájdem si lepšie platenú a hlavne takú, kde by som sa necítila horšie, ako vo väzení. I keď som si vedomá, že prácu potrebujem súrne myslím, že som sa rozhodla správne.
