Zo starostlivého manžela sa stal NETVOR

Zo starostlivého manžela sa stal NETVOR Pred niekoľkými rokmi som sa nasťahovala do jedného staršieho bloku, kde som spoznávala ľudí a nie len v našom vchode. Všimla som si tam jednu ženu, ktorá často chodievala do nášho vchodu k jednej susedke, ktorá bola alkoholička. Ju som tiež veľmi zriedka videla triezvu. Nerozprávali sme sa, len letmo pozdravili, keď sme sa náhodou stretli na schodoch. Držala som sa od nej akosi v diaľke, pretože som alkoholikov veľmi neobdivovala. Veľa som sa o nej dozvedela z rozprávania mojich susediek, s ktorými som sedávala na lavičke v slnečnom počasí a pila kávičku. Vtedy som ešte netušila, že polovica z tých pletiek ani nebola pravda.   Po čase som ju videla s bruškom a stále opitú. Často vykrikovala na svoju tiež alkoholickú priateľku, ktorá miesto aby ju od pitia odrádzala, tak jej vo veľkom nalievala. No so stupňovaním tehotenstva, akoby prišla k sebe a pomaly prestávala piť, až nakoniec prestala. A to sa mi páčilo, že si konečne uvedomila, ako kazí zdravie ešte nenarodenému dieťatku. Nevedela som pochopiť, ako môže piť, keď čaká bábätko a už vôbec nie v jej veku. Veď už mala cez štyridsať rokov a myslím, že by mala mať viac rozumu.   V lete sa jej narodilo dievčatko. Pyšne sa s kočiarikom a dcérkou prechádzala po   ulici. Vždy upravená a starostlivá mama. Dcéra bol jej veľký sen, pretože už dve dospelé detí mala – chlapcov. Často som ju stretávala na ulici s kočiarom a aj s manželom, ktorý bol tiež starostlivý a pyšný otec. Dievčatko malo všetko, a myslím, že aj viac ako potrebovalo. Obaja sa starali a na prvý pohľad bolo vidieť, že svoju dcéru milujú z celého srdiečka. Môj prvý kontakt s nimi bol asi dva roky nato, keď mi zaklopali s malou na rukách a prišli si požičať peniaze, lebo bolo tesne pred výplatou a už nevyšli. Nebola to vysoká čiastka a tak som im požičala. Týmto sa naše stretnutia na schodoch, alebo ulici predlžili aj na krátky rozhovor. A nakoniec sme sa začali aj navštevovať a stali sme sa kamarátkami. Takto sme si pomáhali navzájom. a keďže som mala aj ja detí, tak sme chodievali na výlety. Bola celkom dobrá spoločníčka, i keď niekedy veľmi ukecaná, ale to my ženy sme skoro každá. Po piatich rokoch som sa odsťahovala, ale kontakty medzi sebou sme nezrušili a naďalej sme sa navštevovali a chodievali na výlety a zahrať si golf. Dnes je už päť rokov, čo sa poznáme bližšie a vieme o sebe takmer všetko. Chcem vám opísať jej príbeh, ako sa z jedného dňa dokáže človek zmeniť na netvora.   Po materskej dovolenke si nevedela nájsť dlho prácu, ale i napriek tomu im to doma fungovalo. Veď prečo aj nie, manžel sa postaral a to podstatné doma mali a ak sa aj náhodou stalo, že nevyšli, tak si požičal. Bol to vzorový otec, ktorý chodí do práce a venuje sa žene a aj dcérke a dokonca sa venoval aj psovi, s ktorým chodieval von. Proste ukážkový muž po akom by túžila nie jedna žena. Domáci kutil, ktorý nemal problém si s čímkoľvek poradiť. Aký bol skutočne to nik netušil. Všetko sa to začalo minulého roku, keď si kamarátka našla prácu vo firme poskytovania pôžičiek. Bol to jej najšťastnejší deň po všetkých márnych pokusoch nájsť si prácu. S veľkou radosťou sa pustila do práce a ako to v takých firmách býva, tak sa robia aj posedenia a hlavne, keď sa blíži koniec roka. Na jedno také posedenie šla aj ona, pretože jednoducho patrila k firme a musela tam byť. Keď však prišla po oslave domov, tak ju čakal zúrivý manžel, ktorý si domýšľal, že tam šla z iného dôvodu. Deň,   čo deň jej robieval cirkusy aby prácu nechala a venovala sa domácnosti s čím samozrejme nesúhlasila a neurobila mu povôli. Tým ho však len viac a viac pobúrila proti sebe a tiež mu, ako si on myslel podrazila sebavedomie, lebo mu tým, že si našla prácu dala najavo, že nie je schopný postarať sa o rodinu. Vianoce prežili v napätí a zazeraní. Myslela si, že ho to prejde, ale tesne po štedrom dni sa peklo len začalo. Každý deň chodil domov strašne opitý a začal terorizovať nie len svoju ženu ale dcéru, ktorá ma len šesť rokov. Skrývala sa pred ním a plakala, že otca nechce vidieť. Nechcela vidieť otca, na ktorom ešte pred nejakým časom bola závislá a nedala by ho za celý svet. Čo sa asi v jej myšlienkach odohráva? Vie vôbec pochopiť, prečo sa jej najlepší otec tak naraz zmenil a miesto pohladenia a bozku jej nadáva a bije? Prečo sa ho až tak začala báť, že sa pred ním ukrýva? Nepochopí to a tiež nepochopí, prečo zakaždým napadne jej matku a buši do dverí, keď ho odmietajú opitého pustiť do bytu   a potom vykrikuje na chodbe, aké sú obe k... , p... a že ich zabije a podobne.Z pokojného   a veselého života sa stal život plný strachu. Boja sa vyjsť z dverí, aby ich niekde na schodoch, alebo pred bránou nečakal a nenapadol ich.   Ešte sa z alkoholu nepreberie a už je zasa opitý. Je to jediné, čo dokáže robiť a ani si neuvedomuje, že si takto zničí celý život a príde o domov, v ktorom mal ženu a dcéru, ktoré na neho čakali každý deň a trávili s ním všetok čas. Ženu a dcéru, ktoré ho milovali. Ako sa tento príbeh skončí netuší nik ani ony samé, pretože si s ním nevedia rady a v podstate akonáhle zavolá na neho políciu už ho niet a tak nemôžu robiť nič.V zapätí   akonáhle polícia odíde on sa objaví a pokračuje v nadávkach a kopancoch do dverí a je jedno či je deň, alebo noc. S kamarátkou som   v spojení a viem všetko, čo sa tam deje. Žiadne zmeny sa neudiali, len to, že dala na jeho sladké rečí, že sa znení, že prestane s pijatikou, a že všetko bude, ako kedysi. O pár minút to však ľutovala. Vo chvíli, keď otvorila dvere miesto pozdravu dostala päsťou a nešetril ani nadávkami a útokom na dcéru, ktorá podľa neho mala dohovoriť svojej matke, aby ho pustila do bytu už skôr.   Na druhý deň, keď sa opäť šiel opiť sa jej podarilo vymeniť zámok a už ho do bytu nepustila. Cirkusy a nadávky však pokračujú naďalej a ani útokom sa zrejme tak skoro nevyhnú. Plánujú predať byt a odsťahovať sa niekde na dedinu, kde ich nenájde a ani sa nedozvie do ktorej pôjdu bývať. Tak som zvedavá ako sa im bude dariť a či si dobrý otec vstúpi do svedomia, alebo skončí sám na ulici bez všetkého, čo kedysi miloval a kvôli hrdosti z jedného dňa na druhý zahodil. Myslím, že aj keď si vstúpi do svedomia dôveru dieťaťa si už asi nezíska. Dieťa sklamanie v rodičoch zasiahnu tak hlboko, že ťažko dokážu zabudnúť na to, ako im bez príčiny bolo ubližované.