Zomrela skôr, ako začala žiť

  V osamelosti si človek uvedomí, ako veľmi mu láska, dotyk a objatie chýba.Čo všetko by dal za jediný pohľad milovanej osoby. Za nežné schúlenie sa v jej náručí. Za milé slová šepkané v mesačnej noci počas bubnovania dažďa  na parapetu okna, cez ktoré do miestností prenikal chladný vánok, aby ochladil vášňou spaľujúce telá. Čím všetkým by zaplatil, aby na   malú chvíľu počul hlas, hlas, ktorý mu zakaždým znel ako melódia. Čo všetko by ponúkol za jej úsmev, bez ktorého by jeho život bol len pustou tmavou jaskyňou, kde neprenikne lúč slnká, aby ho každé ráno zobúdzala a bozkom privítala do nového dňa.Teraz je už však neskoro. Láska, po ktorej tak nesmierne túži sa už nikdy nevráti, aspoň nie v takej podobe akú ju spoznal. Chvíle, keď lásku prirovnával k mesačnej nocí, k lúčom slnká a kvetom na lúke, k poháru a kvapke, čo stekala po napití sa z jej pier sa nemilosrdným časom vytrácala a stále sa vytráca z jeho spomienok. V srdci však cíti nekonečnú bolesť a stratu, s ktorou nie a nie sa zmieriť. Ubíja ho a kradne mu každým dňom sekundy zo života a on vie, že jediný spôsob, ako tú bolesť necítiť, ako sa netrápiť je zabudnúť. Ale ako môže zabudnúť na lásku, ktorá sa usadila v jeho srdci a nikdy skutočne neodišla. Ako môže bez nej žiť, kráčať a nezastaviť sa? Prestáva hľadať odpovede na svoje nezodpovedané otázky, ktoré časom stratili význam. Snaží sa len spomenúť si na jej očí, ktorými ho očarila. Zadívala sa na neho a on v nich videl srdce plné lásky, nežnosť, túžbu, vášeň. Videl v nich sám seba, ako v zrkadle a vedel,, že tieto očí mu zakaždým ukážu správnu cestu, po ktorej má kráčať, ak by náhodou stratil smer, pretože vedel, že stačí malý krôčik, aby stratil svoj cieľ.Hľadá v pamätí  chuť pier, jemnosť a nehu, ktorou mu vždy vravela, ako veľmi ho miluje a nechce stratiť. Snaží sa nakresliť ich tvar a dať im život, aby opäť aspoň na malú chvíľku pocítiť ich jemnosť, dotyk bozku na svojich perách. Vidieť úsmev, ktorým ho obdarila kedykoľvek sa na neho zadívala. Očarujúci úsmev. Taký mala len ona. Úsmev, ktorý nedovolil nikomu v jej blízkosti plakať. Úsmev, ktorý pristal len k jej tvári. Stále hľadá v spomienkach dotyk jej dlaní, ktorým mu zotierala slzy z tváre. Dotyk, ktorým v ňom prebúdzala nežnosť a túžbu dotýkať sa jej. Dotyk, ktorý prirovnával k jemnému vánku, ktorý ho opájal viac, ako pohár vína a on nevnímal okolie, len vychutnával jemnosť dlaní, ktoré ho privádzali do siedmeho neba, kde sa prítomnosť strácala a on sa ocitol vo fantázii najkrajších farieb, ktorými maľoval lásku do sŕdc, bez titulu akademického maliara obraz nevyčísliteľnej hodnoty. Spomína na prechádzky, keď ju držal za ruku a počúval ako opisovala prírodu, ktorú milovala. Čo ešte milovala? Čo ju vedelo potešiť? Čo o nej vôbec vie? Nespomína si. Snaží sa si spomenúť, ale je to ťažké. Málo sa o ňu zaujímal, nevšímal si ju a teraz, keď ju stratil sa snaží spomenúť na každú chvíľku jej života.Uvedomil si, ako veľmi jej ublížil a spravil by všetko, aby ju získal späť. Už by nebol hrdý a povedal by jej, že ju miluje, že mu na nej záleží, že je jediná na svete po ktorej túži. Vzal by ju do náručia a objal tak silno, aby nemohla odísť. Utrel by jej slzy z očí a povedal, že nič nie je stratené, pretože všetko, čo k životu potrebuje je on a on by ju neopustil. Nosil by jej šípové rúže, ktorých vôňu zbožňovala, zložil by jej básničku, napísal nekonečný príbeh lásky, uspával by ju v náručí a šepkal do uška, ako veľmi ju miluje a vôbec by sa nehanbil za nežné slová. Už by nebol hrdý a nemal srdce z kameňa, len ak by dokázal spraviť zázrak a navrátil by ju späť. Vie, že odišla navždy a už sa nevráti a jemu nesmierne chýba. Jeho lásku vzal žiaľ, nekonečný pocit samoty a beznádeje. Vzala mu ju samota, pretože už nezniesla jeho nezáujem o ňu. Už nezniesla žiaľ v jej srdci a slzy v očiach. Odniesla ju na miesto, kde už nepocíti samotu, tak kde sa všetci majú radi, kde každému na každom záleží. Tam, kde sa láska nikdy nevytratí zo sŕdc a nenahradia ju len spomienky. Jemu však veľmi chýba a možno čochvíľa príde aj po neho a odnesie ho k nej, aby jej splnil každé prianie a vrátil jej úsmev, dotyk, túžbu a vášeň. A predovšetkým, aby jej prejavil lásku, ktorej jej tak málo dal.