Je to nieco, co ta trapi,
co ta boli, co ti vrati silu zit,
ale aj priepast, ktora ta chce zahubit!
Vraj laska hory prenasa, ale aj srdce machom zanasa,
nik ti tak rany nezahoji, ako laska,
nik ti tak dusu nezlomi, ako laska.
Milovat a byt milovany, su to slova krasne,
ale niekedy ich citis, len jak slova z basne.
Preco laska otvara tmave brany sera?
Mozno, aby zohriala vnutro tvojho tela!
Ci chce len pristup lepsi mat, o skalu ta prikovat?
Ak laska tvoje telo znaci, prikovat sa necham rad,
no ak spalis moju lasku, zmenim ta na hviezdny prach!
Nemiluj ak nevies milovat, neslubuj ak nevies dodrzat,
nehlad ak nelubis, neplac ak odpustis!
Veris, no v strehu budes, predsa lasku ochranujes,
chyba mi ak nie je pri mne, mozno hlada lasku inde.
Citim ako srdce puka, ako sa mu nechce zit,
nemyslel vsak na tu bolest, ktoru moze sposobit!
Nechaj srdcu volny priebeh ono to vie najlepsie,
ku komu si skloni hlavku a citi sa bezpecne!
