Koľko ešte času prejde,
kým sa moje s tvojím srdcom stretne?
Koľko ešte musím smútiť,
po koľkých cestách budem blúdiť,
kým mi povieš, mám ťa rád
a nechcem byť len kamarát?
Koľko sĺz mám ešte preliať,
kým mi začneš veriť?
Koľko ešte nocí prebdiem,
komu sa mám zveriť,
že mi chýbaš, keď tu nie si,
že sa žiaľom umáram.
Ty nevidíš, že sa s bôľom
do priepastí prepadám?
Tak sa zmiluj, nebuď krutý,
nemaj srdce z kameňa,
veď to moje topí sa v zakliatí plameňa,
vezmi si z neho malý kúsok,
uvidíš ako ťa rozpáli,
naše srdcia spojené sú,
lásky sme sa nevzdali.