Snažím sa nemyslieť, chcem prestať milovať
v spánku o ňom, už nikdy nesnívať.
Nájsť si svoje miesto, tam žiť osamelo,
nemyslieť na to, že ma srdce opustilo.
Chcem prestať plakať, už sa len smiať,
jeho ruku do svojej dlane vziať.
To však nie je možné, odišiel, vzdal sa ma ja hľadím so slzami do neznáma.
Pozerám za obzor, možno ho zbadám,
na lúku medzi kvety smutná si sadám.
Keby len tušil, že žiaľom umieram,
so smútkom na mraky hodiny pozerám.
Mraky plačú so mnou, slzy sú na nebi,
Pane Bože pomôž, tak veľmi chýba mi!
Srdce mám zlomené, krv sa z neho leje,
oči sa zatvárajú som bez nádeje.
Nemôžem byť s ním, bez neho tiež nie,
mraky plačú stále, aj nebo to vie,
že som dávno mŕtva , srdce mi zomrelo,
bez lásky sa na život dívam tak nesmelo.
Len s tebou budem šťastná a opäť sa smiať,
v tvojom náručí bude ma láska hriať.
Dotykom ma prebudíš, bozkom život vrátiš,
tak sa prosím vráť a so mnou sa stratíš.
