Vsetci v sebe nosime smutne pribehy,
prezit nam pomaha kusok pohody,
stracame nad hlavou nebo, pod nohami zem
a prezit nam pomaha kazdy novy sen.
Vsetci v sebe nosime smutne pribehy,
rozmyslame nad tym, ze svet nam je primaly,
hladame v sebe kusok lasky, nie je tam,
trapime sa nad tym, ze kazdy z nas je sam.
Vsetci v sebe nosime smutne pribehy,
hladame stastie, kusok pohody,
v ociach neziaria uz hviezdicky, mesiac nesvieti,
hladame stasie, no stale nam odleti.
Vsetci v sebe nosime smutne pribehy,
roky letia, ale cas odbija pomaly,
raz nas slnko pohladi, mozno zaziari,
roky letia a usmev zjavi sa nam v tvari.