Tvar v zrkadle

Pozeram sa do zrkadla,

vidim tam vyraz inej tvari,

oci kde hviezda uz nezaziari

a usta zrazu tak neme.

Hladam v nom kusok svetla

a lasku, co kedysi som stretla,

hladam v nom male znamienko krasy

a pytam sa neznamej tvari "cia si?"

Pozera sa na mna a nechape co chcem,

ze seba tuzim najst len ja viem.

Vtiahlo ma dnu do svojho sveta,

tam kde pravda stale ma streta!

Unikam pohladom unikam pravde,

nechcem ju poznat, ona ma vsak najde,

trapi ma, vycita, krici a boda,

ze sklamala som seba pravda na mna vola!

Ako sa jej zbavim, ako ju mam zahnat,

ako budem zit a pravdy sa nebat.

Hladam cestu spat zo zrkadlovej haly,

nech vrati mi tvar, co hviezdy mi dali.