
Sposob života: veľryba čierna sa zdržiava hlavne v nehlbokých vodách. Žije v menších roddiných skupinkách pozostávajúcich asi zo šiestich zvierat. V období rozmnožovania sa však tieto stáda spájajú a môžu obsahovať až pädesiat veľrýb. Zastúpenie zvierat v stádach je premenlivé. Často veľryba opúšťa svoju skupinu a pridá sa k inej, aby sa po niekoľkých dňoch opäť vrátila k pôvodnej. Vyskakuje z vody a pod tlakom vydychuje známy gejzír pary a vodnej triešte, ktorý má typický tvar písmena V a dosahuje niekedy výšku až päť metrov. Veľryba zostáva päť až desať minút na hladine, pričom tak asi raz za minútu vydychne, potom sa na desať až dvadsať minút opäť ponorí pod vodu. Intervaly medzi jednotlivými nádychmi však nie sú pravidelné. Pri potápaní veľryba zdvíha chvostovú plutvu kolmo do výšky a potom ňou nahlas plesne o hladinu. Označuje tak polohu svojim druhom pod vodou.
Rozmožovanie: obdobie rozmnožovania týchto veľrýb spadá do skorej jari. Predchádza mu hravé dvorenie, pri ktorom samec šťuchá do samice a trie sa o ňu hlavou. Zároveň je mierne plieska bočnými plútvami a chvostom. Samica je gravidná desať až dvanásť mesiacov a potom privádza na svet jediné mláďa. Vyberá si na to pokojné miesta v plytších, chránených zátokách. Mláďa sa rodí pod vodou, hneď po narodení sa však musí dostať na hladinu,aby sa prvý raz nadýchalo. Matka ho kojí takmer celý rok a ešte dva až tri roky zostáva pri matke, teda až dovtedy, kým nie je znovu gravidná. V čase medzi piatym až desiatym rokom je mláďa veľryba schopná rozmnožovania. Na základe pozorovaní veľrýb sa vedci domievajú, že sa samice veľryby čiernej začínajú rozmnožovať v nižšom veku a mláďatá mavajú častejšie.
Veľryba a človek: desiatky rokov bola veľryba čierna najlovenejšou veľrybou, pretože bolo veľmi ľahké uloviť ju. Pohybuje sa totiž pomaly ( najvyššia rýchlosť, akú je schopná dosiahnúť, je okolo desať kilometrov za hodinu ), ďalšou jej prednosťou je, že poskytuje obrovské množstvo tuku a kedysi veľmi žiadaných kostíc. V roku 1936 sa konečne podarilo presadiť zákon na jej ochranu. Vo veľkom ju lovili najmä na južnej pologuli. Potrava a spôsob obživy: veľryba sa pomaly, rýchlosťou najviac 4 km za hodinu, pohybuje pri hladine a s pootvorenou papuľou naberá vodu. Každých pár minút papuľu zavrie a celý obsah vody s drobnými živočíchmi pritlačí veľkým jazykom o dokonále sito z dlhých kostíc pri okrajoch podnebia a precedí cez ne vodu von. Hutný obsah, ktorý kosticami neprejde, veľryba potom prehltne. Kostice, ktorým sa kedysi hovorilo "veľrybia slonovina", nemajú s kosťami nič spoločné.sú to vlastne rohovinové "fúzy". Veľryba má síce obrovskú papuľu, ale jej pažerák je úzky, takže sa môže živiť len drobnými živočichmi - tých sa jej však nazbiera v žalúdku až 1200 litrov za deň.
Telesné rozmery:
- Dľžka: dospelé zvieratá 15-18 m, mláďatá hneď po narodení 5-6 m
-Hmotnosť:50-95 tón
Rozmnožovanie :
-Pohlavná dospelosť: v 5-10 roku
-Obdobie rozmožovania- skorá jar
-Dĺžka gravidity: 10-12 mesiacov
-Počet mláďat: 1
Spôsob života:
-Správanie: spoločenské, často v malých skupinkách
-Hlas: dunivé, organu podobné tóny, prskavé syčanie a rachotivé zvuky
-Potrava: planktón,drobný krill -Dĺžka života: pravdepodobne vyše 30 rokov
Príbuzné druhy: existujú tri poddruhy,ktoré sa návzájom veľmi podobné. Eubalaena glacialis, E.g. Japonica a E. g. Australis. Viete,že... -Veľryby čierne len veľmi zriedka uviaznu na plytčine,aj keď obývajú prevažne plytké vody v blízkosti pobrežia.
-Hlava veľryby čiernej je obrovská a tvorí viac ako jednu štvrtinu dĺžky celého tela. Horná čelusť je prehnutá, čím sa líši od vráskavcov. Z nej vyrastajú až 2,4 metre dlhé pružné kostice. Nosné otvory sa jej premenili na dýchacie a posunuli sa na temeno hlavy.
-V južných moriach v okolí Austrálie sa vyskytuje poddruh tejto veľryby. Označuje sa ako veľryba južna-Eubalaena glacialis australiis.
-Na prítomnosť veľryby čiernej pri Cap Cod v Severnej Amerike upozorňuje zvonivý zvuk, o ktorom sa kedysi predpokladalo, že je súčasťou echolokačného systému veľrýb. Je to vlastne rad vysokofrenkvečných tónov, pomocou ktorých sa veľryby orientujú. V skutočnosti však tento zvláštny zvuk vzniká pri filtrovaní vody cez prehýbajúce sa pružné kostice
Výskyt- dnes sa táto veľryba vyskytuje pri pobreží Newfoundlandu, Madeiry, Patagónie, juhozápadnej Austrálie, Nového Zélandu, Chile, Aljašky a Aleút.
Ochrana druhu: v minulosti bola veľryba čierna jedným z najviac lovených druhov veľrýb, ale dnes je už zákonom chránená. Aj keď početné stavy začínajú pomaly stúpať, zostáva dnes na celom svete len asi 2000 jedincov, takže je to mimoriadne ohrozený druh.
Rad- veľryby
Čeľaď- balaenidae
Rod a Druh- Eubalaena glacialis