Spôsob života_ jazvece sú spoločenské zvieratá. Žijú v rodinných skupinách, ktorých početnosť závisí aj od potravnej ponuky v okolí. Často sa vyskytuje viac skupín v jednej oblasti. Je to lesný cicavec, ale vyskytuje sa aj v krajine s menšími lesíkmi. Každá skupina obýva svoju podzemnú noru. Skupinu vedie vedúci samec, ktorý zaháňa všetky cudzie jazvece, ak sa príliš približia k nore. Jednotliví členovia skupiny sa navzájom označujú sekrétom svojich pohlavných žliaz. Pri hľadaní potravy sa jazvece často vydávajú na dlhé výpravy, pri návrate potom používajú rovnaké cesty. Ak je v revíri bohatá potravná ponuka, nebýva táto vzdialenosť väčšia ako dva kilometre od nory. V období párenia sa samce výdavajú na väčšie vzdialenosti, aby si našli partnerky.
Potrava a lov- jazvec žerie skoro všetko, od malých cicavcov, ako sú králiky, krtkovia, potkany (hlavne ich mláďatá), až po hmyz, slimáky a žaby. Jeho jedálniček dopĺňajú najrôznejšie korienky, rastliny a bobule. Podľa pretiahnutej hlavy jazveca sa dá usudzovať, že podobný tvar má aj lebka. V čelustiach sa nachádza spolu 38 zubov. Očným zubom a všetkým zadným zubom chýbajú ostré rezacie korunky, čo naznačuje, že jazvec je skôr všežravcom, než typickým mäsožravcom. Hrbolčeky črenových zrubov a stoličiek sú tupo zaoblené, a preto umožňujú lepšie žuvanie a drvenie rastlinnej potravy. Jazvec opúšťa noru za súmraku, aby sa vydal na lov.Pretože jeho zrak nie je príliš ostrý, pri hľadaní potravy používa svoj výborný čuch a sluch.
Rozmnožovanie- páry si zachovávajú vernosť, ale žijú len v období rozmnožovania. Obdobie, kedy môže dôjsť k páreniu je u jazvecov dlhé - trvá od februára do októbra a vrcholí v auguste. V tomto čase dochádza aj k oplodneniu, potom nasleduje gravidita. Oplodnené vajíčka sa zahniezdia v maternici matky až v decembri, takže mláďatá sa rodia nasledujúci rok vo februári. Obyčajne sa rodia až 4 mláďatá, a to vždy vo zvláštnej podzemnej nore. Tu zostávajú počas prvých ôsmich týždňov a matka ich kojí. Potom začínajú v sprievode matky vychádzať von a učia sa hľadať potravu. Odstavované bývajú až vo veku štyroch mesiacov. Avšak ešte na jeseň môžeme stretnúť celé jazvečie rodinky.
Jazvec a človek- človek je jediný tvor, ktorý môže jazveca vážne ohroziť. Používanie jazvečích chlpov na výrobu holiacich a maliarských štetiek zapričiňuje, že ho ľudia prenásledujú, lovia a tiež využívajú pri "norovaní" psov. Na mnohých miestách v Anglicku pri honoch na líšku zakrývajú vchody do jazvečích nôr, aby nedošlo k zámene. Po skončení homu sú jazvece zase oslobodené. V strednej Európe nemá lov na jazvece takmer žiadnú tradíciu. Najväčším nebezpečenstvom je pre jazvece cestná premávka. K ich najčastejšiemu usmrteniu dochádza práve na cestách. Odmalička vychovavaný jazvec skrotne rovnako ako iné lasicovité šelmy a behá potom ako psík. Pretože nie je náročný ani na potravu a nepáchne, možno ho chovať aj doma.
Pozorovanie v prírode- najľahšie môžeme jazvece pozorovať v lete, kedy počas západu slnka vyliezajú zo svojich nôr. Hľadajte výrazne prešlapané chodníčky, odtlačky labiek a čerstvo vyhádzanú pôdu pred vchodom do nory. Príďte najneskôr hodinu pred západom slnka a vyberte si stanovisko podľa možnosti nad úrovňou vchodu na spodných vrstvách stromu, tak aby vietor nedovial váš pach k nore. Ak budete mať šťastie, uvidíte najskôr §uchajúci ňucháč, ktorý vetrí, či mu nehrozí nebezpečenstvo a či je "vzduch čistý", potom vylieza jazvec von.
- odhaduje sa, že asi jedna štvrtina všetkých jazvecov zahynie skôr, ako poprvykrát opustí svoju noru, a len jedna tretina z nich sa dožíva viac ako prvých troch rokov života.
- jazvec prináša čerstvý materiál do hniezda ta, že lezie pospiatky do nory a drží ho medzi prednými nohami a bradou.
- jazvece často obývajú brlohy spoločne s králikmi, niekedy aj s líškami.
- čeluste jazvecov sú extrémne silné a stavané tak, aby sa nemohli vykĺbiť bez toho, že by nedošlo k zlomeniu lebky.
- jazvy nad chvostom sú znaky na rozlišovanie jedincov a svedčia o nedávnom boki o postavenie s iným jazvecom.
- jazvec má silný, ohýbový nos, ktorým môže hrabať v zemi.
- vieme o jazvečích brlohoch, v ktorých spolu žilo až 15 jazvecov.
Dĺžka: 75 - 98 cm od špičky nosa po koniec chvosta.
Výška: v kohútiku 30 cm.
Hmotnosť: samce v priemere 10 - 18 kg, samice 7 - 17 kg.
Pohlavná dospelosť: samce v 2 rokoch, samice v jednom roku.
Obdobie párenia: od februára do októbra.
Narodenie mláďat: spravidla v nasledujúcom februári.
Počet mláďat: 1 - 4.
Správanie: aktívne prevážne v noci, spoločenské, v jednej nore môže žiť spolu až 15 jazvecov.
Potrava: hlavne dážďovky, ale aj korienky rastlín a tráv, bobule, hmyz, potkany, hraboše, piskory, vtáky, mladé ježe a králiky.
Dĺžka života: 15 rokov.
Príbuzné druhy: jazvece sú rozšírené na celom svete.Dnes rozlišujeme 8 druhov.
Výskyt: všade v Európe v Ázii, v juhovýchodnej Ázii jazveca európského nahrádza jazvec bielohrdlý.
Ochrana druhu: Pravdepodobne kvôli spôsobu života a malému významu pre lov nie je doteraz jazvec aktuálne ohrozený. Zabíjajú ho ako potencionálného prenášača besnoty. Jeho prirodzenými nepriateľmi sú vĺk a líška.
RAD- mäsožravce
ČEĽAĎ - lasicovité
ROD a DRUH- meles meles
