Životné prostredie: koala žije takmer výlučne na najvyšších konároch stromu, ktorý jej poskytuje potravu - na eukalypte. Svojimi krátkymi končatinami sa pevne prichytáva kmeňa, pričom sa do kôry zarýva ostrými pazúrmi na prstoch. je to typický nočný živočich, a preto celý deň prespí v pazúrach konárov. V noci sa vyšplhá až na najvyššie konáre a tam potom ožiera najmladšie výhonky a listy stromu.
Potrava a potravné nároky: v priebehu evolúcie sa koale vytvorili lícne vačky, ktoré slúžia ako zásobáreň potravy. Jej tráviaca sústava je prispôsobená na prijímanie potravy - listov eukalyptu. Koala žerie len dvadsať druhov z asi tristo v Austráli rastucích druhov eukalyptou. V juhovýchodnej Austrálii sa na konci leta eukalyptus stáva jedovatým, listy určitý čas obsahujú kyanovodík. Ide o jeden z najpodivuhodnejších spôsobov udržiavania biologickej rovnováhy medzi rastlinnou a živočíchom. Ak by sa eukalyptus nestal na určitý šas jedovatým, koaly by ho zožrali do posledného listočka a strom by vyhynul. Jed v listoch donútil koaly strom opustiť, a tým sa obidvom organizmom zabezpečí nerušená koexistencia. Koala zožerie v priemere pol až jeden kilogram listov eukalyptu denne.
Rozmnožovanie: koaly sa pária od devembra do marca a po 35 dňoch sa rodí jedno mláďa. Váži sotva 0,3 g a je slepé. Nemá žiadnu srsť. Inštiktívne nájde na srsti matky cestu do jej vaku. Ten sa však, na rozdiel od ostatných vačkovcov, otvára dozadu. Vo vaku sa mláďa prichytáva k struku, aby mohlo piť materské mlieko. Asi 6 mesiacov rastie vo vaku a v poslednom mesiaci prijíma aj polostrávenú potravu zo zažívacieho traktu matky. Vo veku šiestich mesiacov koala poprvýkrát opúšťa vak a špĺhá sa na chrbát matky. Po troch mesiacoch je vyspelejšia a môže sa samostatne živiť, pričom matka podáva mláďaťu eukalyptové listy labkou. Keď koala začne prikrmovať potomka kašou z natráveného lístia, mláďa ju zlízavá priamo z ritného otvoru samice - preto sa vak otvára dozadu.
Koala a človek: ešte pred sto rokmi bola koala v Austrálii hojne rozšírená, hlavne vo Viktórii a Novom Južnom Welse. Rozsiahle osídľovania, často sprevádzané vypaľovaním lesov, viedlo k zničeniu väčšej časti jej životného prostredia. Nespočetné množstvo zvierat bolo usmrteľné kvôli kožušine. V roku 1924 sa z Austrálie expedovalo viac ako dva milióny kožiek. Vybíjanie v tak rozsiahlom meradle viedlo takmer k úplnému vyhynutiu celého druhu. Keď sa k cielenému hubeniu pripojili početné epidémie bakteriálnych a vírusových ochorení, miliónové stavy koal klesli na dnešných niekoľko tisíc.
- koala vôbec nepije, tekutiny získava z listov eukalyptu.
- Koala znamená v rečí austrálských domorodcov Aborigov "žiadna voda"
- hlásný krik, sprevádzaný štekaním a chrochtaním, je sprievodným znakom ročného párenia sa koál vysoko v korunách stromov.
- koala výrazne vonia pižmom a eukalyptom, tento pach pravdepodobne odpudzuje mole a iných škodcov od uhniezdenia sa v jej kožuchu.
- koala je výborný plavec.
- je iróniou osudu, že koaly sú najviac ohrozené v rezerváciach, ktoré boli zriadené na ich záchranu, často ich tu totiž zabíjajú dopravné prostriedky návštevníkov.
- novonarodená koala je veľká asi ako fazuľa a váži 0,3 g. Jej zadné končatiny ešte nie sú vytvorené, ale predné končatiny s pazúrikmi sú už dobre rozoznateľné. Matka slinami vylíže cestu v srsti, ktorou sa mláďa vyškriabe do jej vaku.
Výskyt: pobrežie Queenslandu, Nového Južného Walesu, Viktórie a časti južnej Austrálie. Najčastejšie sa vyskytuje v Novom Južnom Walese a vo Viktórii.
Ochrana druhu: v súčastnosti je koala chráneným druhom. Väčšie chránené oblasti sa rozprestierajú vo Viktórii a Queenslande. Do južnej Austrálie bola znovu vysadená po tom, ako tu bola vyhubená.
Veľkosť: 60 - 80 cm
Hmotnosť: samce 11 kg, samice 8 kg - na severe žijúce populácie sú menšie
Pohlavné dospelosť: samce v 3 - 4 rokoch, samice v 2 - 3 rokoch
Obdobie párenia: od decembra do marca ( počas leta na južnej pologuli)
Dĺžka gravidity: 25 - 35 dní
Počet mláďat: 1
Správanie: mimo obdobia rozmnožovania žije samotársky
Hlas: drsný krik, ktorý pripomína pílenie pílou
Potrava: listy eukalyptu
Dĺžka života: 15 - 20 rokov
Príbuzné druhy: zastupcovia čeľade Phalangeridae, napriklad stromové kengury
RAD: vačkovce
ČEĽAĎ: kuskusovité
ROD a DRUH: phascolarctos cinereus
