Životné prostredie : V miestach svojho výskytu žije krokodíl nílsky na brehoch riek, jazier a vodných nádrží.Krokodíly trávia dni na brehu a noci vo vode. Počas obdobia dažďov, kedy sa rieky vylievajú z brehov, putujú krokodíly na dlhé vzdialenosti a vracajú sa naspäť do svojho revíru až po opadnutí vody.
Potrava alov: krokodíl nílsky číha na nepozorné zvieratá, ktoré chodia piť vodu. Jeho korisť tvoria byvolce gnu, gazely, byvoly, psy heyenovité, levy i človek. Krokodíly polihujú v plytčinách, z vody im vyčnievajú akurát nozdry a oči ako periskopy a pozorujú, čo sa vôkol deje. Na korisť sa vrhajú ako strela. Krokodíl nílsky zaútočí na svoju korisť na brehu a zatiahne ju pomocou silných čelustí do vody, kde ju utopí. Keďže krokodíl nie je schopný žuť, nemôže celú korisť zožrať ihneď. Najskôr ju zatiahne pod výklenok brehu, kde sa niekoľko dní rozkladá. Krokodíly svoju korisť žerú vrátane kĺbov, kopýt a rohov. V žalúdku totiž majú silné tráviace šťavy a poprehltané kamienky, ktorým potravu rozdrvia na malé čiastočky.
Výskyt : krokodíl nílsky sa vyskytuje takmer všade v Afrike, južne od Egypta až po južnú Afriku. Iba v chladnejších oblastiach severnej Afriky a bezvodných oblastiach Sahary sa vôbec nevyskytuje.
Ochrana druhu: v niektorých oblastiach svojho rozšírenia sú ešte krokodíly nílske hojne zastupované. Ostatné druhy sú ale ohrozené, pretože sa príliš často lovia kvôli koži a mäsu.
Rozmnožovanie: samica krokodíla vyhrabáva na jar hniezdo na brehu rieky a kladie tam vajcia. Hniezdo sa musí nachádzať v blízkosti vody, ale zároveň musí byť v bezpečnej vzdialenosti, aby sa vajcia pri stúpnutí hladiny neutopili. Samica vyhĺbi jamu, ktorá je v tieni plytšia, na slnku potom hlbšia. Krokodíly sa pária v plytkej vode, často po vzájomnom súboji a niekoľkých predchádzajúcich rituáloch. Samica nakladie do piesku 30 až 70 bielych vajec v pevnej škrupine a tie potom stráži počas nasledujúcich 90 dní, kým sa mláďatá v škrupinke nezačnú ozývať. Na tento signál matka vychádza na breh a mláďatá vyhrábava, prípadne škrupiny vajec i sama rozbíja. Po vyliahnutí zo škrupiny berie matka mláďatá do papule a odnáša ich jedno za druhým do vody. Niektorí bádatelia tvrdia, ža samica má na plytčine vyliadnuté miesto, husto zarastené vodnými rastlinami. Tam mláďatá prenesie, aby boli v bezpečí. Mláďatá by sa mohli stať korisťou varanov, mungov, hyen a bocianov, prípadne padnúť za obeť iným krokodílom, orlom alebo veľkým rybám.
Vieme, že - pohlavie krokodílích mláďat je ovplyvnené teplotou inkubácie, pri teplote nižšej ako 30°C sa liahnú samičky, zatiaľ čo pri teplote nad 33,9°C prichádzajú na svet samčekovia.
Pomer veľkosti vajca krokodíla k dospelému jedincovi predstavuje hodnota 1:4000.
Rad krokodílov je fylogeneticky príbuzný vtákom.
Krokodíly sa od aligátorov odlišujú zubami - u pravých krokodílov leží štvrtý zub spodnej čeľuste v jamke hornej čeľuste a pri zatvorenej papuli ho možno vidieť, aligátorom zapadá tento zub do jamky v hornej čeľusti, avšak nie je viditeľný.
Najväčší zo všetkých známych krokodílov bol 7,5 metra dlhý, zatiaľ čo najmenší druh je dlhý sotva 1,5 metra.
V Afrike spôsobujú nílske krokodíly ročne viac úmrtí človeka než akékoľvek iné zvieratá.
Dĺžka tela - 6 metrov od hlavy po špičku chvosta.
Hmotnosť - až 750 kg.
Pohlavná dospelosť - v 6-7 rokoch.
Obdobie párenia - najčastejšie v júli.
Počet vajec - 30-70.
Onkubačná doba - 3 mesiace.
Správanie - žije samotársky, alebo v malých skupinkách zvierát rovnakej veľkosti, inak by väčšie zvieratá lovili tie menšie.
Potrava - cicavce, plazy (aj iné krokodíly), vtáky, ryby aj mršiny.
Dĺžka života - odhaduje sa na 70-100 rokov.
Príbuzné druhy - v tropických subtropických oblastiach Ázie, Austrálie a Ameriky je známych 21 druhov krokodílov.
Trieda - plazy
Rad - krokodíly
Rod a Druh - crocodylus niloticus
