Spôsob života: vo svojom životnom prostredí je medveď grizly "kráľom", ktorý nemá prirodzených nepriateľov. Neobýva žiadne pevne stanovené územie, ostatným príslušníkom svojho rodu sa vyhýba a s inými zvieratami sa púšťa do boja len veľmi vzácne. Pokiaľ predsa len dôjde k boju, čo sa stáva počas obdobia rozmnožovania alebo keď matka bráni svoje mláďatá, vychádza z neho medveď grizly zvyčajne víťazne. Medveď grizly trávi jar a leto prevážne zaobstarávaním potravy, odpočinkom a spánkom. Na jeseň zožerie obrovské množstvo potravy, aby si vytvoril dostatočné zásoby tuku pred zimným spánkom. Medveď grizly neprespí celú zimu bez prebudenia, len pri chladnom počasí upadá do akéhosi polospánku, pri ktorom má mierne zníženú telesnú teplotu. Za slnečných dní sa prebudí a vydá sa za potravou. Niektore medvede využívajú prirodzené úkryty, napríklad skalné pukliny, väčšina z nich si však na jeseň vyhrábava brloh v zemi. Grizly do neho obvykle zalieza, keď je okolitá zem pokrytá súvislou vrstvou snehu. Okrem niekoľkých najteplejších zimných dní ho opúšťa až na jar. Ako prvé vychádzajú samce a samice, ktoré nemajú mláďatá, ale v zásade sa čas prebúdzania líši podľa počasia a podľa zvyklosti jednotlivých zvierat. Ich prvá myšlienka po opustení brlohu je čo najrýchlejšie zohnať nejakú potravu.
Potrava a spôsob života: napriek povesti krvilačného mäsožravca chutia grizlymu lesné plody a ovocie rovnako dobre ako mäso. Hoci patrí medzi mäsožravce, podobne ako väčšina ostatných medveďov je všežravcom, ktorý nepohrdne žiadnou potravou. Zmenenému potravnému režimu sa v priebehu stoviek rokov prispôsobil aj jeho chrup. Medveď grizly žerie lesné plody, orechy, riasy, korienky a živočíšnu potravu, napríklad hmyz, hlodavce, ryby a zdochliny. Aj medveď grizly má, podobne ako všetky medvede, vynikajúci čuch a dokáže zacítiť zdochlinu na vzdialenosť až 28 kilometrov. Medveď krizly loví veľké zvieratá, napríklad soby karibu, iba keď stretne mladé, zoslabnuté alebo ranené kusy. Jeden karibu vystačí medvedici s mláďatami na štyri až päť dní. Matka zdochlinu starostlivo ukryje, aby ju neobjavili ďalšie medvede alebo iné zvieratá. Medveď kodiak, blízky príbuzný grizlyho, je znamenitým rybárom. Všetkým kanadským medveďom nastáva obdobie hojnosti, keď proti prúdu riek začínajú na svoje tradičné miesta trenia tiahnuť lososy. Každý jedinec si medzičasom vypracoval vlastný spôsob lovu rýb - najčastejšie sedí medveď vo vode neďaleko brehu a z času na čas labou vyhodí niektorého lososa na breh alebo sediac pokojne na skale uprostred rieky čaká, kým okolo popláva ryba. Príležitostne loví lososy aj medveď grizly. Pri rybačke sa často zíde na jednom mieste aj niekoľko medveďov súčastne.
Rozmnožovanie: Obdobím párenia medveďa grizly je jún. Samce sa začnú uchádzať o samice, t icho mrmlú a ňufákom sa jemne dotýkajú krku a zadnej časti tela samice. Gravidita trvá 180 až 250 dní a pôrod sa uskutočňuje počas zimy v brlohu. Oplodnené vajíčka sa uchytia na stene meternice samice, ale vyvíjať sa začnú až na jeseň, aby medvedica mala dostatok času nežrať sa a nazhromaždiť zásoby potravy pre mláďatá. Tento jav sa nazýva latentná gravidita. Novonarodené mláďatá merajú asi len dvadsať centimetrov, sú slepé, bezzubé a takmer holé. Vážia iba 450 až 700 gramov. Niekoľko prvých mesiacov ostávajú v bezpečí brloha, pijú materské mlieko a zohrievajú sa metkyným teplým telom. V apríli alebo v máji opúšťajú medveďatá pod matkiným dohľadom brloh. Medvedica im prináša potravu, ale zároveň ich učí si ju zaobstarať. I napriek veľkej ostražitosti matky padne mnoho mláďat za obeť dospelým medveďom, hlavne starým samotarským samcom. Svoju prvú zimu trávia mláďatá ešte spoločne s matkou v brlohu.
- podľa posledných údajov žije v Kanade a na Alijaške 5 000 medveďov grizly a v USA menej než 300-na porovnanie, začiatkom minulého storočia ich v Severnej Amerike žilo 80 až 100 tisíc.
- hoci medveď grizly vyzerá na prvý pohľad neohrabane na vzdialenosť 50 až 100 metrov dokáže bežať rýchlosťou cvalajúceho koňa. Vďaka tejto rýchlosti a hlavne vďaka bleskovému štartu dostihne väčšinu svojich obetí
- fosilne nálezy dokázujú, že prvé medvede sa v Európe objavili asi pred 13 miliónmi rokov
Výskyt: medveď grizly sa dnes vyskytuje už len v Kanade, na Alijaške a v rezerváciach v amerických štátoch Montana, Idaho, Wyoming a Washington. Najväčšia populácia žije v národnom parku v Yellowstone.
Ochrana druhu: v minulosti žil medveď grizly v celej Severnej Amerike až po Mexiko, no v dôsledku lovu a ničenia životného prostredia z väčšiny tohto územia vymizol. Od roku 1975 je chránený.
Výška: v stoji až 2 m
Hmotnosť: 150 - 300 kg
Pohlavná dospelosť: samec v 4. roku, samica v 3. roku
Obdobie rozmnožovania: jún
Dĺžka gravidity: 180 - 250 dní
Počet mláďat: 2
Správanie: mimo obdobia rozmnožovania samotár
Potrava: lesné plody, hľúzy, orechy, hmyz a jeho larvy, med, ryby, hlodavce, jaštery, veľké cicavce, zdochliny
Dĺžka života: maximálne 30 rokov
Príbuzné druhy: medveď grizly je poddruhom aj v Európe žijúceho medveďa hnedého. Poznáme ešte šesť ďalších druhov medveďov, napríklad medveďa bieleho a medveďa baribala
RAD- mäsožravce
ČEĽAĎ- medveďovité
ROD a DRUH- ursus arctos horribilis
