Močiare Louisiany a ich fauna
V oblasti kde rieka Mississippi preteká Luisianou a mieri k Mexickému zálivu, sa rozprestiera rozľahlé močiaristé územie. Olasť bohatá na vodu je domovom množstva rôznych rastlín, vtákov a cicavcov.
Cicavce
K hojne sa vyskytujúcim cicavcom patrí medvedík čistotný, malá medvedíkovitá šelma, ktorá obratnými prstami loví ryby, raky, žaby alebo mloky.Ďalším obyvateľom je norok americký. Táto malá lasicovitá šelma má podobnú skladbu jedalného lístka jako medvedík čistotný, požiera však aj vtáky a drobné hlodavce, hoci je jako vynikajúci plavec veľmi dobre prispôsobený na lov vo vode. Veľmi zriedka sa tu objavuje aj jeho väčšia vzdialená príbuzná vydra riečna. Z cicavcov obývajú močiare Luisiany aj iné šelmy väčších rozmerov, napríklad rys červený a puma. Tieto zvieratá sa však vyskytujú pomerne zriedka, práve tak jako vzácny medveď haribal, ktorý tu býval kedysi hojný a dnes ho na tomto území ochránilo před úplným vyhubením len znovuvysadenie mladých zvierat z Minnesoty. Iným zaujímavým cicavcom je ondatra, veľký hlodavec, ktorý si na plytkej vode stavia z tŕstia a iného rastlinného materialu stavby, ktoré vyzerajú jako hrady. Tieto ich obydlia majú podobne jako stavby bobrov jeden východ pod vodou. Ďalšie podobné zviera je nutria, ktorá pôvodne pochádza z Južnej Ameriky. Jeleník bielochvostý, ktorý žije v celej Severnej Amerike, má v močiaristých oblastiach Luisiany oveľa väčšie kopytá, jako je bežné, aby sa neprepádaval do mäkkej bahnitej pôdy.
Plazy
Kedysi žilo v Louisianskych močiaroch veľké množstvo aligátorov. Ich počet však v minulých rokoch značne poklesol a tak bol ich lov silne obmedzený. Vďaka tomu sa populácie aligátorov opäť mierne spamätávajú. Aligátoria samica kladie vajcia do hniezda z blata a trávy, a keď sa mláďatá vyliahnú, musí im matka z hniezda pomôcť. Ďalšie plazy tejto oblasti sú jedovaté ploskohlavce, ktoré patria do čeľade štrkačovité. Majú asi 1,5 metra dlhé a tučné telo, žijú v močiaristých nádržkách a ramenách riek a živia sa rybami a obojžíkmi. Tieto bahnité vody obýva aj niekoľko druhov korytnačiek, napríklad kajmanka dravá.
Vtáky
Otvorené močiaristé územie je dôležitou zástavkou na mississippskej trase, čo je významný vtáči letový koridor. V zime sem prilietajú milióny husí snežných z hniezdisk v Arktíde. Zimu tu trávia aj iné vtáky, napríklad bernikla bielobradá alebo kačica divá. K sezónnym obyvateľom z vtáčej ríše patrí okrem iných vtákov aj volavka žltoprstá, volavka mangrovová, volavka trojfarebná, ibis biely, ajaja rižová, bučiačik mokradný a anhinga jarabá. Malé druhy, napríklad horárikovité alebo kolibriky, trávia leto v lesoch, iné vtáky si dovolia len krátku zástavku na svojej ceste na sever na trase ťahu. Mnohé iné vtáky, napríklad volavka biela, však žijú v týchto močiaroch celý rok. K vtákom, ktoré sa vyskytujú při vode patrí aj pelikán hnedý a veľmi vzácny orliak bielohlavý ( je vo federálnom znaku USA), domov tu však nachádzajú aj pomerne bežné čajky a rybáre.
Živočíchy žijúce vo vode
Pobrežné mokrade a močiare Lousiany sú veľmi dôležitým miestom pre mnohé druhy živočíchov, napríklad pre kraby, pstruhy alebo garupu vlčiu. Všetky tieto živočíchy sa totiž v týchto miestách rozmnožujú a vyrastajú tu až do okamihu, kým sa nevydajú na šíre more do Mexického zálivu. Hĺbšie vo vnútrozemí, keď prejdeme pásmo slaných a potom sladkovodných močiarov, kde žijú rôzne druhy rýb, langúst, krabov, ústríc či garnátov, môžeme stretnúť už celkom iné živočíšne druhy, ktoré vyžadujú odlišné životné podmienky. Vo vode tu žije množstvo rôznych živočíchov, ktoré poskytujú bohatý zdroj potravy pre rad ďalších zvierat. Medzi týchto „lovcov“ však môžeme započítať aj človeka, ktorý považuje napríklad raky za vynikajúcu lahôdku a často ich loví.
Rastliny
Pozdĺž početných ramien Mississippi, ktoré sa vinú cez mokrade, rastú mnohé druhy cyprusov, ktoré slúžia jako hostiteľské stromy pre mnohé rastliny: stromové orchidey, paprade a iné epyfity. Zem v tieni stromov pokrývajú mäsožravé rastliny – napríklad rosičky a krčiažníky. Na vode hojne rastie eichrnia hrubostopkatá či vodný hyacint, ktorý pochádza z Južnej Ameriky a tu nie je pôvodným druhom, veľmi sa tu však rozmnožil a zadusil ostatné rastliny.
Ochrana Louisianských mokradí
Vzhľadom na zemepisnú polohu sú Louisianské mokrade každý rok vystavené náporu silných veterných smrští. Tieto silné prírodné sily sice vyvracajú stromy a spôsobujú ďalekosiahle škody, napriek tomu však z dlhodobejšieho hľadania vyvolávajú v tejto oblasti menšie problémy, než aké vznikajú ľudskou činnosťou. Zásahmi človeka boli napríklad veľmi ťažko postihnuté slané mokrade, ktoré znečistila ropa z vrtných plšín umiestnených v Mexickom zálive. Ropa, ktorá tu uniká do mora, sa dostáva až na pobrežia a prichytáva sa na rastlinách. Vedie to k ich odumieraniu, čo následne spôsobuje porušenie veľmi citlivej rovnováhy v celých ekosystémoch a potravinových reťazcoch. Práve tak padne za obeť ropnému znečisteniu aj veľké množstvo vodných vtákov.
Pelikán hnedý
Pelikán hnedý, ktorého má Louisiana v znaku, býval kedysi na územiach slaných mokradí v ústi rieky Mississippi veľmi hojný. Počas posledných šesdesiatich rokov však záhadným spôsobom vyhynul. Neskôr sa zistilo, že DDT a iné chemické prostriedky, ktoré sa použivali napríklad na hubenie hmyzu, sa dostávali stále viac mozog aj ďalšie orgány pelikánov, až vtáky nakoniec začali hynúť. Poškodenie sa týkalo aj ich vajec: vaječné škrupinky boli čím ďalej tenšie a veľmi často praskali ešte skôr, jako sa mláďa stačilo vo vajíčku dokonale vyvínúť. Dnes sú tieto pelikány znovu vysadené na špeciálne chránenom území, ktoré sa nazýva Rockefellerova obora. Žije ich tu však len niekoľko málo stoviek a ich početné stavy stúpajú len pomaly.
