Spôsob života: prírodzený stádový inštinkt a potreba ochrany pred nepriateľom spôsobili, že tieto kone žijú v malých stádach vedených jedným žrebcom. V stáde je okrem neho ešte hárem dvoch až ôsmich kobýl, ich žriebätá a niekoľko mladých žrebcov. Takáto forma spolužitia bola pre mustangy dôležitá najmä v minulosti, lebo inak by padli za obeť početným vlkom alebo pumám. Črieda putuje a pasie sa na rozľahlom teritóriu, ktoré si bráni. Cudzie stáda na okrajoch svojho teritória toleruje a v prípade napadnutia nepriateľmi sa s nimi niekedy aj spája. V čriede mustangov má výsadné postavenie väčšinou vedúca kobyla, obyčajne to býva najstaršia samica. Jej povinosťou je viesť stádo najmä pri napadnutí, keď žrebec zostáva pozadu, aby zadržal útočníka. Stavia sa mu pritom na odpor, divo fŕka, dupe prednými nohami a kopytami víri oblaky prachu.
Potrava: mustangy sú, rovnako ako ostatné kone, vylúčne bylinožravce. Vo svojej domovine nájdu len málo výživnú tvrdú trávu, trsy šalvie a borievkové kríky. Museli sa však uspokojiť aj s touto skromnou potravou, ktorá by zrejme kone žiadnej inej rasy neuživila. Mustangy nemajú skutočne nikdy nadbytok potravy, napriek tomu, že sa sami starajú o jej rozmnožovanie. Ich trus totiž obsahuje veľké množstvo nestrávených semien, ktoré kone týmto spôsobom šíria po svojich pastvinách. V extrémnych situáciach dokážu mustangy prežiť niekoľko dní bez vody a dokonca aj bez akejkoľvek potravy. Mustangy sa naučili aj rozbíjať ľad na zamrznutých vodných zdojoch alebo údermi kopytom a hrabaním vyčistiť pramene zanesené pieskom a nečistotami, aby sa dostali k vode. Aby uspokojili svoju potrebu tekutín, žujú dokonca aj pichľavé, ale pomerne šťavnaté kaktusy.
Rozmnožovanie: kobyly sú pripravené na parenie v období od apríla do júna. Takto sa zaiťuje, že žriebätá prídu na svet na jar nasledujúceho roku a budú mať dostatok času na rast a zosilnenie ešte pred príchodom zimy. Kobyla má na jar možnosť nájsť si dostatok kvalitnej pastvy, takže má aj dosť mlieka. Pred pôrodom opúšťa čriedu a vyhľadáva dobre chránené miesto, kde by mohla priviesť na svet žriebä. Hoci srsť mustangov býva sfarbená rúzne, čerstvo narodené žriebätá, ležiace na zemi alebo v riedkej tráve, sú dobre maskované. Žriebätá mustangov sa môžu podobne ako žriebätá ostatných koní postaviť na nohy už niekoľko hodín po narodení a krátko potom už dokážu dostatočne rýchlo behať. Žriebä sa po dvoch či troch dňoch spolu s matkou pripojí k čriede a zostáva v nej minimálne po celý budúci rok. Vedúci žrebäc nestrpí v čriede žiadnych ďalších samcov, preto útočí na každého mladého žrebca, ktorý dovŕšil zhruba tretí rok života. Títo mladíci síce prekypujú energiou a bojovnou náladou, ale sú ešte príliš mladí na to, aby odlákali samice a založili vlastné stádo. Na určitú dobu sa preto zhromažďujú do samostatných "pánskych" skupiniek.
Mustang a človek: na rozdiel od všetkých ostatných voľne žijúcich druhov zvierat vďačí mustang za svoj pôvod výlučne človeku. Je naozaj iróniou osudu, že to bol opäť človek, ktorý takmer spôsobil jeho úplné vyhubenie. Až do konca 18. storočia žili mustangy najmenej v deviatich štátoch na západe USA a ich početné stavy sa pohybovali medzi 2 až 5 miliónmi kusov. Neskôr, keď prví osadníci začali zúrodňovať dovtedy panenskú pôdu, začal aj lov a zabíjamie týchto koní po tisíckach. Ale najväčšie masakry mustangov prinieslo až 20. storočie. Veľké množstvo zvierat zahynulo počas 1. svetovej vojny, iné boli chytané pre potreby kovbojov. Veľa mustangov bolo usmrtených a ďalej spracovaných ako súčasť krmiva pre zvieratá. V polovici 60. rokov zostalo už len 18 až 34 tisíc kusov mustangov a začiatkom 70. rokov menej ako 10 000 kusov.
- označenie mustang pocvhádza zo španielskeho slova "mesteno" /bez majiteľa zatúlaný/. Tento výraz sa etymologický odvodzuje od výrazu " la mesta" /patrí každému a nikomu/.
- na ochranu pred svorkou vlkov sa mustangy zomknú do kruhu, uprostred ktorého zostanú žriebätá. Akonáhle sa nejaký vlk pokúsi preraziť kruh, narazí na údery konských kopýt a nebezpečné konské zuby.
- americkí stepní Indiáni používali mustangy ako jazdecké kone. Rôzne k,eme si vyberali na chov kone odlišného sfarbenia. Napríklad kmeň Čejenov považoval kone so škvrnitou hlavou a hruďou za posvätné a veril, že tieto kone zaručene prinesú ich bojovníkom víťazstvo.
Výskyt: dnes žije iba rozptýlene v odľahlých oblastiach deviatich štátov na západe USA.
Ochrana druhu: v roku 1971 boli prijaté zákony, podľa ktorých je týranie alebo zabitie týchto zvierat považované v príslušných štátoch za trestný čin. Napriek tomu ich doteraz farmari a chovatelia koní kruto zabíjajú.
Výška: do 1,4 m v kohútiku
Pohlavná dospelosť: v 3. roku, žrebce spravidla vodia stádo až od 6. roku
Obdobie párenia: apríl až jún
Dĺžka gravidity: 11 mesiacov
Počet mláďat: obyčajne 1, niekedy dvojčatá
Správanie: spoločenský, žije spravidla v malých stádach
Hlas: slabé erdžanie pri vzájomnom dorozumievaní, hlasné zafŕkanie pri nebezpečí a hlasné erdžanie pri súbojoch
Potrava: tráva a lístie
Dĺžka života: až 20 rokov
Príbuzné druhy: mustang je príbuzný ostatných rás koní
RAD- nepárnokopytníky
ČEĽAĎ- koňovité
ROD a DRUH- eguus caballus
