Spôsob života- Severoamerická poletuška asapan žije vysoko, kde najlepsie využije svoje letové schopnosti a plachtenie z jedného stromu na druhý. Vďaka tomu je v bezpečí pred nepriateľmi prichádzajúcimi zo zeme. Zároveň sa však stáva ľahkou korisťou dravých vtákov, najmä orla alebo jastraba. To je zrejme hlavný dôvod, prečo cez deň zvyčajne spí a za potravou sa vydáva v noci, kedy jej hrozí nebezpečenstvo len od veľkých sov. Tie vďaka bystrým zmyslom a ohrozenosti ľahko chytia poletušku v lete. Za svitania sa poletuška asapan vracia do ukrýtu v strome a väčšinu dňa prespí. Jej úkrytmi sa často stávajú diery od ďatľa alebo opustené dutiny po iných vtákoch. V lete žijú poletušky asapan samotársky a vyhľadávajú pokoj. V zime, aby sa mohli vzájomne zahrievať, zoskupujú sa do skupiniek pozostavajúcich až z 20 jedincov. Za extrémne chladného počasia upadá poletuška do zvláštneho stavu strnulosti, z ktorého sa z času na čas preberie, len aby odjedla zo zásob potravy, ktorú si nazhromaždila na jeseň.
Potrava a spôsob obživy- poletuška patrí k živočíchom, ktoré nie sú prieberčivé a živí sa teda všetkým, čo v lese nájde. Okrem orieškov a semien si pochutí aj na púčikoch, mladých výhonkoch rastlín, mäkkých plodoch, lišajníkoch a hubách. Okrem toho loví aj najrozmamnitejšie druhy hmyzu a pavúkov a príležitostne pliení vtáčie hniezda. Tak ako väčšina nočných cicavcov, aj poletuška asapan má veľké oči, ktorými v tme veľmi dobre vidí. Bysrý zrak dopĺňa jemný sluch a citlivé hmatové fúziky, ktoré jej pomáhajú pri vyhľadavaní potravy. Väčšinu potravy zožerie poletuška na mieste, len niektoré oriešky a semená si nosí do príbytku a robí si zásoby na zimu. Z nich potom čerpá, keď sa z čas od času prebudí zo stavu strnulosti, do ktorého upadá.
Rozmnožovanie- asi 40 dní po párení rodí samička poletušky asapan dve až šesť mláďat. Prichádzajú na svet v dutine stromu a sú spočiatku úplne bezmocné. Keď majú mláďatá dva mesiace, je čas na prvé skúšobné lety, ktoré vždy prebiehajú pod matkiným dozorom. Keď mláďatá spadnú, matka ich prinesie naspäť. Keď mláďatá povyrastú, sprevádzajú svoju matku na nočných výpravách za potravou. Rodinka zostáva pohromade až do nasledujúcej jari.
- poletušky plachtia priamo z jedného miesta na druhé, ale dokážu vo vzduchu predvádzať aj skutočne akrobatické kúsky, dokážu zatáčať, opisovať kruhy alebo špirály a nakoniec pristáť na tom istom mieste, z ktorého vzlietli.
- keď poletuška práve neletí, jej kožný lem je stiahnutý a pri špĺhaní v korunách stromov a ani pri inom pohybe jej nijako neprekáža.
- v Austrálii žije niekoľko živočíchov napr. vačkovecSchoinobates volans, ktoré plachtia medzi vrcholkami stromov rovnakým spôsobom ako poletušky a pripomínajú ich svojím výzorom, hoci s nimi vôbec nie sú spríbuznené.
- obrí druh poletušky, ktorý doteraz žije v dážďových pralesoch južnej Ázie, dokáže doletieť do vzdialenosstí vyše sto metrov.
Výskyt: na východe Severnej Ameriky od Kanady po Mexiko, všade tam, kde sú ihličnaté, listnaté aj zmiešané lesy s dostatočne vysokými stromami.
Ochrana druhu: poletuške asapan zatiaľ nehrozí nebezpečenstvo, jej stavy závisia od veľkosti lesov v Severnej Amerike, je prispôsobivá a žije aj v blízkosti ľudských obydlí.
Dĺžka- 14 cm, chvost 9 - 11 cm
Hmotnosť- až 190g
Pohlavná dospelosť- v 1 roku - február/marec- jún/júl
Počet vrhov- jeden ročne
Dĺžka gravidity- 40 dní
Počet mláďat- 2 - 6 vo vrhu
Správanie- v lete samotár, cez zimu vytvára skupiny až 24 zverat, nočná aktivita
Hlas- melodické cvrlikanie a hlasné " čak - čak" v nebezpečí píšťanie
Potrava- oriešky, semená, plody, hmyz, vtáčie vajcia
Dĺžka života- až 10 rokov
Príbuzné druhy- v Severnej Amerike žije aj poletuška severská ( Glaucomys sabrinus), ktorá sa často zamieňa s poletuškou asapan
RAD- hlodavce
ČEĽAĎ- vevericovité
ROD a DRUH- Glaucomys volans
