Prispôsobenie púšťovému podnebiu
Púšť Gobi je svojimi klimatickými podmienkami mimoriadna: počas roka i počas dňa tu panujú extrémne rozdielne teploty a zrážky sú tu minimálne. Z tohoto dôvodu sa u tunajších živočíchov vyvinuli mimoriadne schopnosti umožňujúce ich úspešné prežitie. Jež ušatý sa v lete ochladzuje prostredníctvom siete jemných cievok umiestnených pod kožou dlhých ušníc. Vzduch, ktorý prúdi okolo jeho uší, odoberá teplo a chladnejšia krv potom ochladzuje ježkovo telo. Tunajšie živočíchy sa musia chrániť nielen proti vyčerpávajúcim letným horúčavam, ale aj proti ľadovej, mrazivej zime. Na zimu im preto narastie obzvlášť hustá srsť či perie, alebo si vytvárajú tukovú podkožnú vrstvu. Mnoho malých cicavcov prezimuje hlboko pod zemou.
Veľké púšťové cicavce
Celý rad veľkých druhov cicavcov žijúcich v Gobi ustavične prechádza krajinou a hľadá skromné zdroje potravy. Zároveň zas pre miestných obyvateľov predstavujú tieto zvieratá dôležitý zdroj potravy, takže v dôsledku lovu zmizli z mnohých miest stáda divých somárov, koní Przewalského, sajg stepných a ďalších kopytníkov. Ešte stále môžeme v Gobi vidieť posledných niekoľko stovák divých tiav dvojhrbých, zatiaľ čo všetky ostatné tunajšie ťavy už dávno zdomácneli. Ťava sa zaobíde niekoľko dní bez vody a žije len z tuku uloženého v oboch hrboch. Ťavia srsť je na chrbte veľmi hustá a chráni zviera před slnkom. Na spodnej strane tela im rastie redšia srsť, aby tadiaľto mohlo unikať telesné teplo.
Malé púšťové cicavce
V púšti Gobi nájdeme prekvapivé množstvo druhov drobných hlodavcov, napríklad tarbíky, tarbičky alebo pieskomily. Väčšinu dňa trávia v podzemných norách a von za potravou vychádzajú, až keď sa večer ochladí vzduch. Slnko rozpáli povrch púšte natoľko, že také malé zvieratá by čoskoro zahynuli na prehriatie a stratu vody. No už niekoľko mál centimetrov pod rozpáleným povrchom je pôda chladnejšia a vzduch vlhší. Pieskomil mongolský si buduje vo svojom systéme podzemných chodieb aj zásobárne potravy – to však robia všetky tunajšie hlodavce. Žije v kolóniách, je aktívny vo dne aj v noci a živí sa semenami, korienkami a zelenými časťami rastlín. Keď sa po daždi objaví dostatok potravy, naplní si pieskomil lícne vaky semenami a nosí ich znovu a znovu do svojich podzemných zásobárni. V nich potom môžeme často nájsť až niekoľko kilogramov potravy.
Vtáky
Skoro ráno a večer za súmraku krúžia vysoko nad púšťou myšiaky, orly a ďalšie dravce. Zo vzduchu sledujú, či sa na zemi pod nimi nepohne nejaký živočích. Všetky tieto drobné živočíchy sú pre dravé vtáky vítanou korisťou. Mohutný a silný výr skalný vylieta na lov v noci. Myšiak hrdzavý naopak, loví cez deň. Niektoré vtáky, ktoré počas leta v tejto chladnej púšti vyviedli mláďatá, tiahnú na jeseň do teplejších krajín. Skaliarik a stiepiare prečkávajú zimu v púšti Thar v Indii. Drop hrivnatý, ktorý bol v minulosti v Gobi veľmi hojný, sa bohužiaľ stáva v tejto oblasti vinou nadmerného lovu stále vzácnejším.
Povrch púšte
Púšť Gabi sa rozprestiera na území s rozlohou jeden a pol milióna kilometrov štvorcových. Tiahne sa od južnej časti Mongolska až do Čínskej provincie nazývanej Nei Mongol. Vyzerá to, akoby sa púšť zastavila při veľkom Čínskom múre. Najväčšiu časť jej povrchu pokrývajú malé kamienky nazývané „gobi“, ktoré dali púšti meno. Pretože sa na nich nedarí tráve ani väčším krom, ktoré by pôdu spevňovali, pôdu z týchto miest odnáša veterná erózia a zostávajú tu len obnažené skaly a kamene. Kamenisté púšte sa často vyskytujú aj v iných púšťových oblastiach světa. V severnej Amerike sa im hovorí „desert pevement“, v Austrálii „gibber plains“ a na Strednom východe „hammada“ alebo tiež „reg“. Púšťové rastliny sa prispôsobili drsným podmienkám neúrodnej pustatiny. Mnohé z nich majú kolovitý koreň hlboko zasahujúci a sieť jemných rozvetvených korienkov, ktoré zachytia aj tú najmenšiu vlahu. Povrch listov tučnolistých rastlín pokrýva voskovitá vrstva, ktorá zabraňuje stratám vody. V extrémne suchých oblastiach vydržia semená rastlín driemať v pôde celé roky, aby potom po prvom vydatnejšom daždi vyklíčili.
Púšťové podnebie
Pre púšť Gobi sú príznačné veľké teplotné rozdiely medzi letom a zimou. V lete sa môžu poludňajšie teploty vyšplhať až na 45°C, no so západom slnka opäť prudko poklesnú. Povrch púšte v noci rýchlo stráca teplo naakmulované cez deň, pretože v tommto suchom podnebí nebránia jeho vyžarovaniu žiadne mraky. V súvislosti s ochladením stúpa v noci vlhkosť vzduchu. V zime tu stojí nízko nad obzorom, a tak môžu teploty v Gobi poklesnúť až na 40°C. Zem je v tomto období na dlhý čas pokrytá vrstvou snehu. Množstvo zrážok sa v tejto púšti z roka na rok mení, nikdy však nie je dostatočné. Púšť Gobi pritom vlastne leží na rovnakej rovnobežke severnej šírky jako prevažná časť západnej Európy, ktorá rozhodne nedostatkom vody netrpí. Do Európy však prúdia najčastejšie západné vetry, ktoré prinášajú vlhkosť od oceánu. Preto tu tak často prší. Keď sa však potom vetry dostávajú ďalej nad pevninu, strácajú postupne všetku vlhkosť, takže při príchode nad púšť Gobi nemôžu už krajinu zavlažiť a skôr ju vysušujú.
