Spôsob života: Pytón tigrovitý je prevážne nočný lovec a deň trávi tým, že sa vyhrieva na slnku alebo odpočíva stočený do kĺbka a ukrytý v dutine stromu či v opustenej podzemnej nore. Na nočný lov je tento had dobre vybavený hlavne výborným ňuchom, ktorý Pytóna upozorní na korisť. Zrak má len priemerný. Cez deň sú zorniece očí zúžemé do zvislých štrbín, v noci sa potom tieto štrbiny roztiahnú rovnako ako napríklad očí mačkovitých šeliem a tak vnímajú aj slabé svetlo. Ak Pytón sliedí po koristi, reaguje oveľa viac na pohyb ako na vonkajšiu podobu zvieraťa, pretože je pre neho dôležitejším signálom na určenie koristi. Na love sa Pytón pružne a obratne prešmykuje kĺzavými, vlnovitými pohybmi tela hustým podrastom alebo sa plazí ako dážďovka vopred, pričom sa jeho veľké brušné šupiny opierajú o zem. Pri číhaní sa šplhá Pytón aj na stromy. Pytón tigrovitý je veľmi obratný plavec a často žije v blízkosti vody. Môže sa dokonca aj potápať a opäť sa vynára k vodnej hladine. Počína si pritom tak, že sa veľmi dôkladne nadýchne, po prípade necháva vzduch zase prudiť von. Pod hladinou môže zostať až 30 minút, kým ho nedostatok kyslíka donúti znova sa vynoriť, aby sa nadýchol. Ako všetky studenokrvné plazy aj Pytón musí prijímať teplo zo svojho okolia, aby bolo jeho svalstvo schopné pohybu.
Rozmnožovanie: prapredkovia dnešných hadov boli pôvodne jašterovité plazy s dokonale vyvinutými končatinami. Počas dlhého vývoja došlo k ich úplnej redukcii. U veľkohadovitých hadov však zostáva ešte viditeľný zvyšok panvového pletenca a zadných končatín, a to u samcov v podobe pazúrikov po bokoch kloaky ltoré pravdepodobne hrajú dôležitú úlohu pri párení. Keď samec Pytóna objaví a rozpozná samicu podľa pachu análných žliaz, ukladá sa po jej boku. Pomocou týchto pazúrikov potom zrejme samicu "naladí" a uvedie jej organizmus do pohotovosti k páreniu. O tri až styri mesiace neskôr samica založí plytké ploché hniezdo, do ktorého nakladie až 100 vajec. Sú kožovité a ich povrch je lepkavý, takže zostávajú spojené v jednom chumli a ľahšie si tak udržiavajú vhodnú teplotu aj vlhkosť. Vajcia na svoj vývin potrebujú stálu teplotu, a tak sa samica okolo nich ovinie.
Potrava a lov: Pytń tigrovitý loví predovšetkým cicavce. Vyhľadáva ich pomocou vynikajúceho ňuchu a radu vysoko citlivých receptorov tzv.termoreceptorov, umiestnených na hornom a spodnom pysku. Pri pohybe terénom had najskôr rozozná stopy zvieraťa v poraste. Ochtnáva vzduch hlboko rozoklaným jazykom, ktorým neustále kmitá pred papuľou. Jazyk potom pri každom zasunutí do papule prenáša chemické čiastočky z okolitého vzduchu do Jakobsonovho orgánu umiestneného na podnebí. Tu sa všetky takto získané vnemy analyzujú a poskytujú Pytonóvi informácie o druhu koristi. Keď sa Pyton dostane do blízkosti zvieraťa, sleduje korisť tepelnými receptormi. Pomocou týchto "čidiel" na oboch stranách môže sledovať pohyb teplokrvného živočícha zo vzdialenosti viac ako jeden meter. Táto schopnosť umožňuje Pytónovi loviť aj v úplnej tme. Keď si je Pytón istý úlovkom, prudko zaútočí a korisť zovrie slučkami svojho tela. Zakaždým keď chytené zviera vydýchne, Pytón zovrie pevnejšie svoje slučky, takže zviera nakoniec udusí. Keď korisť, napríklad malého jeleňa, premohne, uvolní Pytón stisk, kmitá nad zvieraťom chvíľu jazykom až konečne začne veľmi pomaly zviera v celku hlavou napred prehĺtať. Po prehltnutí takejto výdatnej pochúťky potom môže Pytón žiť bez ďalšej potravy až niekoľko mesiacov.
Pytón a človek: Pytón tigrovitý je mohutný a svalnatý had, ktorý môže výnimočne dosiahnúť dĺžku až desať metrov, spravidla však meria aso päť až šesť metrov. Niet teda divu, že koluje veľa povestí o tom, koľko ľudí Pytóny zahrdúsili. Traduje sa skutočný príbeh o malom dieťati z Honkongu, ktoré zožral Pytón. Ďalší príbeh pochádza z Indonézie, kde údajne Pytón mriežkovaný, ktorý dorastá do ešte väčších rozmerov ako Pytón tigrovitý, usmrtil a prehĺtol štvoročné dieťa. Nepochybne môže Pytón človeka usmrtiť, je to však predovšetkým človek, ktorý zabíja tieto hady. Ich koža je u obchodníkov s hadmi kožami vysoko cenené, čo viedlo k tomu, že napríklad Pytón tigrovitý bol na mnohých miestách svojho výskytu takmer vyhubený. V západnej Indii, kde je miestny podruh Pytóna považovaný za ľahko skrotiteľný, veľa týchto hadov pochytajú zaklináči, ktorí hady využívajú pri svojich predstaveniach. Predvádzači, väčšinou z opatrnosti, uložia hady pred produkciu do chladu, čím otúpia ich zmysly.
- Pytóny často trpia plynatosťou, častokrát je telo Pytóna plné zadržaných plynov ešte niekoľko dní po zožratí potravy.
- V žalúdku uloveného Pytóna, ktorý bol dlhý 5,7 metra našli prehĺtnutého leoparda.
- Pytóny spotrebujú ročne len také množstvo potravy, ktoré je protihodnotou ich vlastnej hmotnosti. Často sa stane, že podstatnú časť tohto množstva potravy príjmu už s prvým úlovkom.
- Našli sa Pytóny, ktorých žalúdok bol prebodaný rohmi antilopy alebo ostňami dikobraza.
Výskyt: Pytón tigrovitý je rozšírený na území celej južnej Ázie od Pakistanu cez Indiu a Srí Lanku až po južnú Čínu, Malajziu a na juh po Indonéziu.
Ochrana druhu: Na mnohých územiach je Pytón tigrovaný už veľmi vzácny, pretože ľudia ho nadmerne lovili pre krásnu kožu. V súčastnosti predstavuje jeden z ohrozených živočíšnych druhov sveta.
Dĺžka - až 10 metrov, väčšinou však menej.
Hmotnosť - aj vyše 100 kilogramov.
Pohlavná dospelosť - v 3 roku.
Počet vajec - 60 - 100, a pribúdajúcim vekom ich samica kladie viac.
Inkubačná doba - 60 - 80dní.
Správanie - samotárske.
Potrava - menšie cicavce, malé jelene, diviaky, opice.
Dĺžka života - podľa odhadu až 40 rokov.
Príbuzné druhy - Na svete existuje vyše 60 druhov hadov, ktoré patria do čeľade veľhadovitých. Sú medzi nimi nielen Pytóny, ale aj napríklad aj najväčší had na svete anakonda veľká ( Eunectes murinus), ktorá žije v Južnej Amerike a dosahuje až 11 metrovú dĺžku.
Rad - šupináče
Čeľaď - veľhadovité
Rod a Druh - Python molurus
